V ženskom rode

Katarína Arias: Práca egyptologičky nie je ako z filmu o Indiana Jonesovi, napriek tomu býva dobrodružná

Pri svojich výskumoch v teréne schádza úzkymi šachtami aj 26 metrov do podzemia a v neveľkých podzemných miestnostiach trávi aj niekoľko hodín - aj taká je práca archeologičky Kataríny Arias. Katarína pochádza zo Slovenska, no egyptológiu z objektívnych dôvodov vyštudovala v Prahe, pretože na Slovensku sa táto vedná disciplína študovať nedá. Od roku 2007 profesionálne pôsobí ako vedecká pracovníčka v Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V Egypte pracuje na českých archeologických výskumoch na pohrebisku členov kráľovskej rodiny a vysokých úradníkov v Abusíre, ako i zahraničných výskumoch v Abu Gurábe a Edfu. Dnešný rozhovor sme nahrávali pri príležitosti tohtoročného dvestého výročia rozlúštenia hieroglyfov slávnym Jeanom-Françoisom Champollionom a stého výročia objavenia Tutanchamónovej hrobky, ktoré si pripomenieme v novembri. Počúvajte rozprávanie o tom, ako sa archeologický výskum v Egypte robí, ako starovekí Egypťania žili, čo radi jedli a pili, a najmä - aké to vlastne je, objaviť veci a miesta, ktoré viac ako 3 tisíc rokov nikto nevidel.

Martina Brodie: Byť z malej krajiny je v poriadku. Majme však otvorenú myseľ pre svet za našimi humnami

Martina Brodie sa po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave vybrala na ročnú cestu okolo sveta. Ako hovorí, zmenila jej život. Po návrate na Slovensko sa už ako pracujúca novinárka za jedného novinára aj vydala. Za Brita - vlastne Škóta -, staršieho o 29 rokov. Zo Slovenska sa neskôr, už aj so svojimi dvomi synmi, dočasne presunuli do Anglicka. Ich pobyt, plánovaný na 6 mesiacov, sa nečakane predĺžil na niekoľko rokov. Martina, Slovenka pôvodom zo Sečoviec neďaleko Trebišova, si počas nich na tradičnom anglickom vidieku otvorila európsku kaviareň. Po čase ju s úspechom predala a aj s manželom sa na pár rokov presťahovali do Monaka. 
Dnes sa do Monaka vrátila opäť, pretože, ako hovorí, spoznávanie nových ľudí a krajín výrazne mení našu životnú optiku a vystavuje nás mnohým kultúrnym šokom, ktorým sa musíme prispôsobiť. Vďaka tomu prestaneme riešiť malichernosti a stavať bariéry tomu, čo nás obohacuje, rozširuje nám obzory a robí nás šťastnými.

Zora Bútorová: Základnou prekážkou verejnej realizácie žien je nepartnerské nastavenie v rodine

Zora Bútorová je významná slovenská sociologička a výskumníčka. Od roku 1990, teda viac ako tridsať rokov, sa venuje výskumom verejnej mienky, rodovej problematike a sociologickým aspektom starnutia. So svojím manželom Martinom Bútorom sú ojedinelou profesionálnou a partnerskou dvojicou, ktorá Slovensku pomáhala vo významných míľnikoch našej modernej histórie. 
V dnešnom rozhovore sme sa okrem iného spoločne obzreli do jej detstva a mladosti a vrátili sa k hodnotám, ktoré ju formovali. Spomíname na jej starú mamu, rodičov a brata, ako aj tetu - známu prekladateľku Martu Ličkovú a jej manžela Pavla a ich osudové spojenie s ruským spisovateľom Alexandrom Solženicynom. Dozviete sa tiež, aké inšpiratívne ženy Zora stretla počas pobytu v Spojených štátoch, kde tradičnú rolu manželky veľvyslanca formovala do netradičnej podoby.

Daša Malíková: Predstava, že partnerské násilie je iba o bitke a modrinách je mýtus

"Hovoriť o tom, že partnerské násilie sú len modriny a facky, pričom ostatné formy násilia ostávajú skryté, je nebezpečný mýtus," vysvetľuje terapeutka a poradkyňa v oblasti násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch Daša Malíková. Partnerské násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ženy rôzneho veku, vzdelania či sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele ženy nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté a absolútne neprijateľné. Mentalita časti slovenskej spoločnosti má však stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície mužovi. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť. 
V rozhovore sa zhovárame aj o tom, ako našou všímavosťou, dôverou a empatiou môžeme ženám, ktoré to potrebujú, skutočne pomôcť.

Katarína Zembjaková: Schopnosť Libanončanov užívať si život aj napriek problémom ma denne fascinuje

Katarína Zembjaková pracuje ako ekonomická diplomatka na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Libanone. Vo svojej agende má aj Irak, Jordánsko a Sýriu.
V našom dnešnom rozhovore sme hovorili o krajine, ktorej hlavné mesto Bejrút bolo kedysi označované za Paríž Stredného Východu. Dnes zažíva ekonomický kolaps bezprecedentný v ľudskej histórii. Až tri štvrtiny jeho populácie žijú pod hranicou chudoby. Mnohí ľudia prežívajú len vďaka podpore veľkej libanonskej diaspóry, ktorá má viac členov, ako je počet Libanoncov a Libanončaniek žijúcich priamo v Libanone. V týchto podmienkach sa krajina navyše stala domovom viac pre viac ako 1,5 milióna utečencov, prevažne zo Sýrie.

Petra Ezzeddine: Mobilný telefón je pre človeka na úteku nástrojom nádeje, nie symbolom jeho/jej blahobytu

Expertka na sociokultúrnu antropológiu Petra Ezzeddine vyučuje na Fakulte humanitných štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe. V rozhovore vysvetľuje niektoré situácie v kontexte migrácie ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Popisuje tiež možné vplyvy v rámci ich následnej integrácie do českej a slovenskej spoločnosti v budúcnosti. Rozprávame sa aj o našich predstavách, ako by mali vyzerať ľudia, ktorí trpia, o našom pohoršovaní sa, keď takí nie sú, o lacnej pracovnej sile, ľudskej dôstojnosti a tiež o mobilnom telefóne ako falošnom symbole blahobytu človeka na úteku.

Gabika Stanková: V deň útoku sa ešte ráno otvorili pekárne. Večer Kyjev stíhol a bolo počuť už len vzdialené ostreľovanie

Diplomatka Gabika Stanková pracovala na konzulárnom oddelení slovenského veľvyslanectva v Kyjeve. Odchádzala za dramatických okolností začínajúcej vojny, po tom, ako Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Na veľvyslanectve v Kyjeve pritom pôsobila aj koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014. Vtedy sa Majdane konali známe protivládne protesty a občianske nepokoje po nečakanom rozhodnutí najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie. Na Ukrajine bola aj v čase, keď Rusko následne anektovalo ukrajinský Krym. V rozhovore sa rozprávame o tom, ako si na tieto udalosti spomína a ako vníma Ukrajinu a jej občanov a občianky zo svojej osobnej skúsenosti.

Diskusia naživo: Ženy v diplomacii

Záznam z diskusie z Novej Cvernovky. 
Zastúpenie žien na vysokých postoch v diplomacii je celosvetovo stále nedostatočné. Tento stav pretrváva napriek deklarovanej podpore mnohých vlád a prieskumom, ktoré dokazujú výhody zapojenia žien do diplomatických negociácií, najmä v prípade (hroziacich) ozbrojených konfliktov a nastoľovaní mieru.
Hostky: Magda Vášáryová, bývalá veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku a SR v Poľsku Denisa Koterec Frelichová, generálna riaditeľka sekcie ministra zahraničných vecí, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR v Nórsku a na Islande Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR vo Švajčiarsku Jana Kobzová, poradkyňa prezidentky SR pre zahraničnú politiku

Tereza Dočkalová: Priznať si chybu a ospravedlniť sa

Česká herečka Tereza Dočkalová je držiteľkou dvoch divadelných cien Thálie. Vo veľkej časti českej spoločnosti však pravdepodobne viac než činoherná herečka zarezonovala ako moderátorka satirických relácií Branky, body, kokoti a Kokoti na neděli, venovaných rodovej rovnosti a právam menšín. Ako priznáva, "jačiaca a drzá feministka" bola pre ňu spočiatku rolou, ktorú prijala. Dnes sa na mnoho vecí pozerá s hnevom skutočnej feministky - ženy a matky ročnej dcéry, ktorá si v českej (a niekedy aj v slovenskej) spoločnosti všíma pretrvávajúcu nerovnosť, mizogýniu a predsudky.

Ľubica Lacinová: Na ochranu demokracie potrebujeme len nadkritickú väčšinu, nemusí byť nad 50 percent

Biofyzička Ľubica Lacinová je predovšetkým vedkyňa, ktorá aktívne pracuje aj ako Členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Za sebou má však aj silnú feministickú a ochranársku skúsenosť. Ešte počas komunizmu sa venovala predovšetkým záchrane technických a kultúrnych pamiatok. Po novembri 1989 bola aj pri vzniku Strany zelených, no nakoniec sa politicky neangažovala a odišla na vedecký pobyt do Spojených štátov. Po návrate domov začala aktívne spolupracovať so združením Aspekt. Pravidelne publikovala články v ich časopise, ktorý bol prvým feministickým časopisom v bývalom Československu. V rozhovore hovoríme nielen o feminizme, ale aj o jej spätnom pohľade na minulosť a o tom, čo robiť dnes, aby sme ochránili demokratické hodnoty a slobodu našej spoločnosti.