V ženskom rode

Petra Ezzeddine: Mobilný telefón je pre človeka na úteku nástrojom nádeje, nie symbolom jeho/jej blahobytu

Expertka na sociokultúrnu antropológiu Petra Ezzeddine vyučuje na Fakulte humanitných štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe. V rozhovore vysvetľuje niektoré situácie v kontexte migrácie ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Popisuje tiež možné vplyvy v rámci ich následnej integrácie do českej a slovenskej spoločnosti v budúcnosti. Rozprávame sa aj o našich predstavách, ako by mali vyzerať ľudia, ktorí trpia, o našom pohoršovaní sa, keď takí nie sú, o lacnej pracovnej sile, ľudskej dôstojnosti a tiež o mobilnom telefóne ako falošnom symbole blahobytu človeka na úteku.

Gabika Stanková: V deň útoku sa ešte ráno otvorili pekárne. Večer Kyjev stíhol a bolo počuť už len vzdialené ostreľovanie

Diplomatka Gabika Stanková pracovala na konzulárnom oddelení slovenského veľvyslanectva v Kyjeve. Odchádzala za dramatických okolností začínajúcej vojny, po tom, ako Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Na veľvyslanectve v Kyjeve pritom pôsobila aj koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014. Vtedy sa Majdane konali známe protivládne protesty a občianske nepokoje po nečakanom rozhodnutí najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie. Na Ukrajine bola aj v čase, keď Rusko následne anektovalo ukrajinský Krym. V rozhovore sa rozprávame o tom, ako si na tieto udalosti spomína a ako vníma Ukrajinu a jej občanov a občianky zo svojej osobnej skúsenosti.

Diskusia naživo: Ženy v diplomacii

Záznam z diskusie z Novej Cvernovky. 
Zastúpenie žien na vysokých postoch v diplomacii je celosvetovo stále nedostatočné. Tento stav pretrváva napriek deklarovanej podpore mnohých vlád a prieskumom, ktoré dokazujú výhody zapojenia žien do diplomatických negociácií, najmä v prípade (hroziacich) ozbrojených konfliktov a nastoľovaní mieru.
Hostky: Magda Vášáryová, bývalá veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku a SR v Poľsku Denisa Koterec Frelichová, generálna riaditeľka sekcie ministra zahraničných vecí, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR v Nórsku a na Islande Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR vo Švajčiarsku Jana Kobzová, poradkyňa prezidentky SR pre zahraničnú politiku

Tereza Dočkalová: Priznať si chybu a ospravedlniť sa

Česká herečka Tereza Dočkalová je držiteľkou dvoch divadelných cien Thálie. Vo veľkej časti českej spoločnosti však pravdepodobne viac než činoherná herečka zarezonovala ako moderátorka satirických relácií Branky, body, kokoti a Kokoti na neděli, venovaných rodovej rovnosti a právam menšín. Ako priznáva, "jačiaca a drzá feministka" bola pre ňu spočiatku rolou, ktorú prijala. Dnes sa na mnoho vecí pozerá s hnevom skutočnej feministky - ženy a matky ročnej dcéry, ktorá si v českej (a niekedy aj v slovenskej) spoločnosti všíma pretrvávajúcu nerovnosť, mizogýniu a predsudky.

Ľubica Lacinová: Na ochranu demokracie potrebujeme len nadkritickú väčšinu, nemusí byť nad 50 percent

Biofyzička Ľubica Lacinová je predovšetkým vedkyňa, ktorá aktívne pracuje aj ako Členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Za sebou má však aj silnú feministickú a ochranársku skúsenosť. Ešte počas komunizmu sa venovala predovšetkým záchrane technických a kultúrnych pamiatok. Po novembri 1989 bola aj pri vzniku Strany zelených, no nakoniec sa politicky neangažovala a odišla na vedecký pobyt do Spojených štátov. Po návrate domov začala aktívne spolupracovať so združením Aspekt. Pravidelne publikovala články v ich časopise, ktorý bol prvým feministickým časopisom v bývalom Československu. V rozhovore hovoríme nielen o feminizme, ale aj o jej spätnom pohľade na minulosť a o tom, čo robiť dnes, aby sme ochránili demokratické hodnoty a slobodu našej spoločnosti.

Dagmar Bílková: Najväčšia zbraň komunistov bola atmosféra strachu

Rodina pani Dagmar Bílkovej bola jednou z tých, ktoré v roku 1952 komunisti nútene vysťahovali z Bratislavy v rámci protiprávnej Akcie B. Otec pani Bílkovej Karol Jaroň, uznávaný typograf, bibliofil, zakladateľ Slovenskej Grafie, Linografie a spol. a bratislavskej Školy umeleckých remesiel skončil v kameňolome. Zo slávnej funkcionalistickej Vily Jaroň, o ktorú ho pripravila komunistická štátna moc, ho spolu s manželkou vysťahovali v nákladnom vagóne najprv do budovy železničnej stanice v Tisovci, neskôr do jedinej miestnosti bez vodovodu, ktorá bola predtým kurínom. Prišiel o svoj domov, majetok, aj ľudské práva. Jeho dcéra nikdy nemohla ďalej študovať. Rodina Bílková sa spravodlivosti nedočkala ani po roku 1989 a do vily Jaroň sa už nikdy nevrátili.

Markéta Vacovská: Matke, ktorej umiera dieťa nikdy nehovorte, že to zvládne, lebo je silná

Markéta Vacovská je česká profesionálna tanečnica a choreografka, ktorá vinou genetickej metabolickej poruchy prišla o dvoch synov, dvojčatá Heřmánka a Eduarda, keď mali len 7 a 15 mesiacov. Päť rokov po ich smrti, v roku 2020, vložila svoje emócie spojené so stratou detí do tanečného predstavenia s názvom Odlúčenie. V rozhovore rozpráva o svojich skúsenostiach s reakciami okolia a nevyžiadanými radami, ktoré jej viac ubližovali ako pomáhali, o tom, čo pre ňu predstavuje tanec, ako náročné je smútiť pred publikom, ale aj o dôležitosti témy, akou je paliatívna starostlivosť o deti.
POZNÁMKA: Rozhovor vznikal po telefonickej linke, prosím ospravedlňte zníženú kvalitu zvuku.

Danica Caisová: Sex v partnerstve sa pre ženu začína už vtedy, keď muž vyloží umývačku

"Každý z nás má iné predstavy o tom, čo je dobrý sex," hovorí psychiatrička a sexuologička Danica Caisová. Špeciálne pre ženu podľa nej začína už vtedy, keď pre ňu muž urobí niečo, čo od neho dlhodobo očakáva. "Napríklad vyzdvihne deti zo škôlky, vyvesí bielizeň alebo vyloží umývačku. Žena to vníma tak, že urobil niečo, čo bežne nie je zvyknutý a urobil to pre ňu," vysvetľuje. 
Podľa odborníkov/odborníčok sú očakávania mužov a žien v partnerskom živote a sexe odlišné. V rozhovore rozoberáme to, čo sex vlastne je, prečo je stále ešte pre mnohých tabu o ňom hovoriť, aká dôležitá je dôvera medzi partnermi v sexe, čo robiť s problémami v sexuálnom živote po narodení detí, alebo ako sa postaviť k sexu s novým partnerom/partnerkou po päťdesiatke.

Barbora Baronová: Veľa žien má o feminizme mylnú predstavu. Myslia si, že znamená uprednostňovanie kariéry pred rodinou

Literárna dokumentaristika, nakladateľka a copywriterka Barbora Baronová stojí za malým úspešným nakladateľstvom wo-men, ktoré sa orientuje na umelecké knihy s rodovým zameraním. Je držiteľkou niekoľkých ocenení za knihu Slečny či Ženy o ženách. V podcaste hovorí nielen o tom, prečo má význam prinášať ženskú perspektívu a skúsenosť do verejného diskurzu, ale napríklad aj o tom, prečo sa niektoré ženy bránia označeniu feministka. "Existuje obrovské množstvo žien, ktoré sú proti feminizmu preto, lebo si myslia, že byť feministkou znamená uprednostňovať kariéru pred rodinou. Bránia sa, lebo pre ne je domácnosť, starostlivosť o deti a rodinu jediné miesto, kde môžu uplatňovať nejakú moc. Inde ju proste nemajú, v hierarchii spoločnosti je vždy niekto nad nimi." vysvetľuje.

Anna Hudáková: Prestaňme ženy s pracovnými ambíciami volať karieristky

"Aj dnes zostáva najčastejšou dilemou žien v slovenskom biznise dilema medzi kariérou a rodinou. Najmä preto, lebo neplatená práca v domácnosti a starostlivosť o deti sú u nás ešte stále viac doménou žien než mužov," hovorí mentorka a koučka Anna Hudáková. Pritom rodina má podľa jej skúseností pre slovenské ženy vysokú hodnotu. "Dilemu rodina alebo kariéra riešia najmä ženy po štyridsiatke, ktoré sú často nútené uvažovať nad tým, čo sa v rodine stane, ak sa ony rozhodnú postúpiť na kariérnom rebríčku vyššie," vysvetľuje. 
Ak sa aj žena stane členkou manažmentu firmy, ešte stále je pred ňou ďalší dôležitý cieľ - byť videná, počutá, mať priestor prispievať ku chodu a rozvoju firmy, získavať si rešpekt. Tu býva podľa Hudákovej problémom ďalší predsudok - keď sa presadzuje muž, je šikovný a prirodzene priebojný, no keď sa presadzuje žena, je negatívne označená za karieristku.