V ženskom rode

Barbora Paulovič Deckerová: Ak sa žena nepostará o zvýšenie svojho platu sama, nikto to neurobí za ňu

Barbora Paulovič Deckerová získala ako devätnásťročná vysokoškolská študentka štipendium a miesto v jednom z najlepších basketbalových univerzitných klubov v USA. Na Floridu odišla bez toho, aby hovorila plynule po anglicky, alebo aby ovládala prácu na počítači. Časom sa plynule naučila jazyk, podávala výborné športové výkony, no predovšetkým získala iné mentálne nastavenie, čo sa týka vlastnej hodnoty aj pohľadu na prehru a neúspech. Dnes pracuje ako vysoká manažérka pre región strednej a východnej Európy v technologickej spoločnosti IBM. V podcaste hovorí nielen o stále prítomných predsudkoch voči ženám v biznise, ale aj o lekciách, ktoré ju naučila jej dlhoročná kariéra a napríklad aj o tom, ako si vynegociovať zvýšenie platu.

Adéla Partlová: Vidieť zomrieť ženu pri pôrode je ťažké pre všetkých

"Ľudský život má všade na svete rovnakú cenu," hovorí pôrodná asistentka Adéla Partlová, ktorá pracuje pre humanitárnu organizáciu Lekári bez hraníc, "stratiť milovaného človeka je pre nás všetkých rovnako bolestné. Bolesť je vždy rovnaká." V rozhovore opisuje svoje skúsenosti a zážitky počas misií v Južnom Sudáne, Afganistane a na klinike neďaleko utečeneckého tábora Kara Tepe na ostrove Lesbos, kde v súčasnosti pôsobí a kde strávi aj tohtoročné Vianoce. Ako hovorí, najťažšie pre ňu bolo vidieť zomierať ženu pri pôrode. "Vedieť, že v našich podmienkach sa dá nepostupujúci pôrod vyriešiť cisárskym rezom, a že ona by si odniesla domov zdravého chlapca, bolo najťažšie. Dlho som nemohla uveriť, že zomrie. Niekoľkokrát som volala chirurga, veľmi som dúfala, že budeme môcť urobiť niečo, aby sme smrti zabránili. Bohužiaľ, nebolo to možné. S jej smrťou som sa dlho nemohla zmieriť. Vidieť zomrieť ženu pri pôrode je skutočne ťažké, pre všetkých."

Ema Nohálová: Najväčší predsudok o tanečnici? Nikto nečaká, že môže byť vzdelaná

"Od tanečnice sa automaticky očakáva, že je pekná, že má dobrú postavu a že je pomerne jednoduchá," hovorí profesionálna tanečnica spoločenských tancov Ema Nohálová. Ako v rozhovore ďalej vysvetľuje, živiť sa tancom sa dá veľmi dobre, no nie na Slovensku. Aj preto posledné roky strávila na Taiwane a o necelý mesiac sa chystá pracovne do Spojených štátov. "Byť tanečníčkou v Ázii znamená, že tanec je moja profesia. Každý tam odo mňa očakáva jediné - že v tom, čo robím, budem naozaj dobrá."

Marianna Oravcová: O Akcii B, hľadaní spravodlivosti a hrubých čiarach za minulosťou

"Každý tento jeden osud je absolútne tragický. Väčšina tých ľudí zomrela v relatívne mladom veku a väčšina ich detí si svoju traumu niesla po celý život," hovorí Marianna Oravcová o protagonistoch svojej knihy Akcia B. Kniha mapuje dejiny prísne utajovaných postupov z rokov 1948-1953 smerujúcich k vysťahúvaniu obyvateľov Bratislavy a ďalších miest a ich následného núteného zaraďovania na pridelenú prácu. 
Oravcová ako členka Slovenského helsinského výboru v spolupráci s International Helsinki Federation podnietila viaceré ľudskoprávne iniciatívy, napríklad aj zriadenie inštitútu ombudsmana na Slovensku. Zasadzovala sa tiež o rehabilitáciu viacerých skupín prenasledovaných osôb, osobitne násilne vysťahovaných ľudí.

Marianna Černejová: Pri ochrane životného prostredia zavážia činy každej/každého z nás

"Každý človek svojím správaním ukazuje príklad niekomu ďalšiemu, kto to vníma a jedného dňa možno začne klásť otázky. Keď človek kladie otázky, zjavne nad vecami premýšľa. A od myslenia je už len krok k možnosti, že človek zmení svoj pohľad na vec," hovorí vysokoškolská študentka Marianna Černejová. Marianna má dvadsaťjeden rokov a už od strednej školy aktívne pomáha v oblasti ochrany životného prostredia. Je reprezentantkou generácie Z, ktorú svojimi globálnymi aktivitami v prospech ochrany klímy najviac preslávila švédska aktivistka Greta Thunbergová.

Jeni Klugman: Najhoršou krajinou pre ženy na svete je dnes Afghanistan / The worst country to be a woman? Afghanistan (episode in English)

"Hoci sa v posledných rokoch žije ženám vo svete lepšie, pandémia zlepšovanie cih životnej situácie pozastavila. Sú aj krajiny, kde sa ich životné podmienky a okolnosti rapídne zhoršili. Jednou z takých je bezpochyby Afganistan," hovorí riaditeľka Inštitútu pre ženy, mier a bezpečnosť na Georgetownskej univerzite vo Washingtone Jeni Klugman. Afganistan sa ocitol na poslednom mieste zoznamu nedávno publikovanej správy Women Peace and Security Index 2020-2021, ktorá mapuje situáciu v oblasti bezpečnosti, inklúzie a práv žien v 170 krajinách sveta. 
Austrálčanka Jeni Klugman je rešpektovanou ekonómkou. Spolupracuje so Svetovou bankou v oblasti spravodlivosti pre ženy, pri posudzovaní rodových rozmerov núteného vysídľovania, ako aj s Rozvojovým programom OSN pre ľudskú mobilitu. V súčasnosti je tiež členkou The Lancet Global Commission on Gender and Health a UN Women. Inštitút pre ženy, mier a bezpečnosť (Georgetown Institute for Women, Peace and Security, GIWPS) vznikol v roku 2011 z iniciatívy bývalej ministerky zahraničných vecí a niekdajšej Prvej dámy USA Hillary Rodham Clintonovej. Združuje mnohé výrazné ženské osobnosti z oblasti ekonómie, politiky, sociálnych vied, bezpečnostných štúdií a diplomacie. Vyzdvihuje dôležitú úlohu žien pri predchádzaní konfliktom, podpore mieru, svetovej ekonomiky a pri riešení globálnych hrozieb, ako sú klimatické zmeny, násilie a extrémizmus.

Carolee Winstein & Larisa Anne Thorne: Women in science still face prejudice and gender bias (episode in English)

In Feminine Gender podcast is a platform that gives women the opportunity to tell their story. Women can speak freely and openly about their experience. They share their thoughts, ideas, and visions, and inspire both women and men. 
Today I speak with Carolee Winstein, Professor of Biokinesiology at the University of Southern California and Larisa Anne Thorne, a neutrino physicist, and a postdoctoral researcher on the Project8 Experiment. We met in Bratislava, Slovakia, on the occasion of ESET Science Award 2021.

Zuzana Žilinská: Čakanie na transplantáciu je čakaním na hrane života a smrti

Darcovstvo orgánov má vždy dve strany - toho, kto dáva a toho, kto potrebuje. Málo si uvedomujeme, že raz môžeme byť aj my tými, pre koho bude transplantácia srdca, obličky alebo pečene jedinou možnosťou, ako prežiť," hovorí Zuzana Žilinská, hlavná odborníčka MZ SR pre orgánové transplantácie a zástupkyňa prednostu Urologickej kliniky pre transplantácie obličiek Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Deviaty október je Európskym dňom darcovstva a orgánových transplantácií. Pri tejto príležitosti sa rozprávame nielen o darcovstve obličiek od živých darcov, ale predovšetkým o mimoriadne citlivej téme - ako zdraví ľudia po mozgovej smrti dokážu darovaním svojich orgánov zachrániť životy iným ľuďom.

Kateřina Šedá: Dávam ľuďom možnosť zabudnúť na seba a byť cez umenie súčasťou niečoho, čo nás presahuje

Česká výtvarníčka a umelkyňa Kateřina Šedá tvorí umelecké diela, ktoré majú blízko k takzvanej "sociálnej architektúre". Jej ojedinelý umelecký prístup jej priniesol viacero ocenení. Šedá je len druhou umelkyňou z Českej republiky, ktorej sa podarilo vystavovať samostatnou výstavou v prestížnej galérii moderného umenia Tate Modern v Londýne. V rôznych krajinách sveta a nedávno aj na Slovensku vytvorila množstvo verejných realizácií, ktoré sa niekomu môžu zdať na prvý pohľad ako banálne "eventy", ale ich premyslenosť a hĺbka odhaľujú jasný zámer autorky - meniť stereotypné ľudské správanie, prinútiť ľudí k aktivite a predovšetkým búrať predsudky, ktorými sa nechávame ovládať celé roky.

Meena Sulaimankhail: Ak si chcete splniť sny, musíte na nich pracovať. Aj tie najväčšie ťažkosti musíte zvládnuť

Meena Sulaimankhail pochádza z Afganistanu. Na Slovensko prišla v roku 2019 na štipendium slovenskej vlády, naučila sa po slovensky a úspešne zvládla prijímačky na medicínu v slovenskom jazyku. Dnes je študentkou tretieho ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a chce sa stať gynekologičkou. Meena je tiež jednou z tých, ktorým sa na palube vládneho špeciálu podarilo opustiť Kábul v deň, kedy ho opustil posledný spojenecký vojak. Jej mama, otec, štyri sestry a ďalšia rodina však zostali v Afganistane a nie je jasné, kedy sa spolu opäť uvidia.