V ženskom rode

Ridina Ahmedová: To, ako posudzujeme ženské prsia ukazuje našu posadnutosť mýtom krásy

Česká speváčka, hudobníčka a performerka Ridina Ahmedová sa narodila v Československu. Po matke má české a rusko-židovské korene, po otcovi sudánske. Hoci detstvo strávila v multikultúrnom medzinárodnom prostredí v Alžírsku, po návrate do Česka ako tínedžerka zažila šikanu spojenú so svojím výzorom, viditeľne odlišným od bielej väčšiny. Táto dlhodobo úspešná hudobná umelkyňa sa pre širokú verejnosť paradoxne zviditeľnila predovšetkým svojím podcastovým projektom Sádlo, v ktorom rozvinula tému bodyshamingu. Dnes sme spolu hovorili nielen o jeho pokračovaní, ale trochu aj o tom, aké povznášajúce je slobodne spievať.

Radostina Doganová: Každý z nás je niekde cudzincom

Výtvarníčka Radostina Doganová pochádza z Bulharska, odkiaľ prišla do Bratislavy už v roku 1996. Začala tu študovať na Vysokej škole výtvarných umení. Z pôvodne plánovaného roka na Slovensku sa nakoniec stalo štvrť storočia v novom domove.
Žije s manželom a dvomi synmi v Devíne pri Bratislave, pretože, ako hovorí, rieka Dunaj ju pomyselne spája s krajinou jej predkov.

Vanda Chovanová: Komu môžem pomôcť, keď sa zaočkujem? Napríklad novorodencovi s váhou 410 gramov

Vanda Chovanová pracuje ako primárka Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Lekársky sa stará o tie najmenšie predčasne narodené deti, ktoré môžu vážiť aj menej ako pol kilogramu, čo je menej ako polovica vrecka múky alebo cukru. Okrem jej profesie a osobného príbehu sme sa dnes rozprávali aj o tom, ako, komu a prečo pomôžeme svojím dobrovoľným rozhodnutím zaočkovať sa proti covidu.

Lenka Klicperová: Ako môžeme pomôcť ženám v Afganistane? Predovšetkým tak, že nebudeme mlčať

Oceňovaná česká novinárka a fotografka Lenka Klicperová začínala ako spravodajkyňa, od roku 2004 do roku 2018 bola šéfredaktorkou časopisu Lidé a Země. Pracovala vo viac ako desiatke afrických krajín, od Angoly cez Mali, Čad a Niger až po Demokratickú republiku Kongo. Ako reportérka niekoľkokrát navštívila Afganistan, o ktorom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali najviac.Lenka sa totiž už od roku 2014 sa sústreďuje na problematiku vojny s islamským štátom v Iraku a Sýrii. Spolupracuje s mnohými českými médiami, najmä s časopisom Reflex, Echo a reláciou Reportéri ČT, je spoluautorkou niekoľkých dokumentárnych filmov, televíznych reportáží a kníh. 
V najnovšej knihe "Posledný zapálí vesnici" spolu s Markétou Kutilovou zdokumentovali vojnový konflikt na Kaukaze. Lenka Klicperová bola v roku 2020 zaradená do prestížnej databázy Women Photograph, ktorá spája najlepšie fotografky z celého sveta.

Dana Yakoumelou: I found my happiness in music, science and communicating with others (episode in English)

When we are on holiday, we may encounter some interesting people we would have not met otherwise. Being a concert pianist (and biologist at the same time), Dana Yakoumelou could have played for me in a concert hall in Athens where she is normally based. However, during the summer season she is also working in a cosy pool bar on Zakynthos. 
Instead of Beethoven, Schubert and Chopin, she served me my Pink Daiquiri, and told me about life on this beautiful Greek island where the usual population of 40 000 inhabitants grows to almost 1,5 million tourists in summer. Together, we are offering you our talk on music, science, tourism, environment and womanhood.

Soňa Borušovičová: Na vidieku som sa naučila žiť v prítomnom okamihu. Zachránilo mi to život

Soňa Borušovičová vyštudovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, písala scenáre pre detské relácie RTVS, pracovala ako redaktorka v prvom internetovom magazíne Inzine a dva roky bola kmeňovou autorkou televízneho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. So sestrou Evou Borušovičovou napísala scenár pre celovečerný film Vadí nevadí. Dnes spolupracuje s vydavateľstvom Slovart ako editorka a vedie Literárny dom, v ktorom sa ako "literárna dula" venuje začínajúcim autorom. Žije striedavo v Bratislave a vo Veľkých Kršteňanoch, kam sa presťahovala v snahe zachrániť si mentálne zdravie.

Mária Štefánková: Bez dokonalej znalosti slovenčiny výborný preklad neurobíte

Mária Štefánková je jednou z najlepších slovenských prekladateliek. Študovala anglický jazyk a literatúru, ale najviac prekladá z taliančiny, ku ktorej získala vzťah vďaka svojej talianskej babičke. SVoju profesionálnu kariéru venovala literatúre, dlhé roky nielen prekladala, ale aj viedla edíciu prekladov súčasnej literatúry vydavateľstva Slovart MM. Preložila už vyše šesťdesiat titulov pre dospelých aj deti a sama je autorkou viacerých knižiek rozprávok a riekaniek pre najmenšie z nich. V podcaste hovoríme o tom, čo prekladá dnes, aj o tom, že príbehy si nosíme v sebe všetci, no len niektorí majú talent ich pútavo rozprávať ostatným.

Mária Korenčiová: Ženy vedia hrať futbal rovnako dobre ako muži, no na ich platoch to nevidno

Mária Korenčiová pochádza z umeleckej rodiny, sama však od detstva obľubovala šport a úplne najviac jej učaroval futbal. Hoci nikdy nedúfala v to, že by ju raz mohol aj profesionálne živiť, nakoniec táto talentovaná slovenská brankárka skončila vo viacerých profesionálnych zahraničných kluboch. V súčasnosti hrá za slávny klub AC Miláno v talianskej sérii A. V slovenskej ženskej futbalovej reprezentácii odohrala 94 zápasov a v roku 2020 sa na Slovensku stala Futbalistkou roka. V rozhovore hovorí o svojej ceste a vďačnosti za to, kde je ako hráčka dnes, o tom, čo sa odohráva v jej hlave, keď ide chytať gól, ale aj o tom, čo bude robiť po skončení futbalovej kariéry, ktorá futbalistkám poskytuje podstatne menej finančných istôt ako ich mužským spoluhráčom.

Katarína Rakovská: Niektorí moji príbuzní skončili v gulagoch, jedného Sovieti odsúdili na trest smrti. Babičke však nakoniec udelili medailu

Katarína Rakovská je pôvodom Rusínka. Dnes žije v Bratislave, no narodila sa v meste Ťačevo, ktoré kedysi patrilo Československu, potom Maďarsku, neskôr Sovietskemu zväzu a dnes patrí Ukrajine. V rozhovore spomína predovšetkým na svoju širokú rodinu z Podkarpatskej Rusi. Život mnohých jej členov kruto poznačili dejiny. Niektorí príbuzní Kataríny Rakovskej skončili v sovietskych gulagoch, brata jej mamy Sovieti dokonca odsúdili na trest smrti. Babička, jeho matka, sa však nevzdala, vypisovala listy a bojovala so sovietskymi autoritami tak naliehavo, až mu nakoniec trest smrti zmenili na 25 rokov ťažkých prác v gulagu. Keď sa nakoniec dostal domov, jeho hrdinskej mame Sovieti udelili medailu "Matka - hrdinka". Aj takéto príbehy písali dejiny 20.storočia, v ktorých hlavnú úlohu zohral nedemokratický režim.

Judit Sándor: Pandémia je a bude pre ľudstvo globálnou traumou. Mali by sme sa z nej poučiť

Judit Sándor je maďarská právnička, bioetička a profesorka na Katedre politológie, právnických a rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. V rozhovore v anglickom jazyku spolu hovoríme o dopadoch pandémie na vnímanie nášho zdravia v kontexte ľudských práv, aj o vedeckom výskume, nových vakcínach, či etike klonovania či bioinžinierstva.