V ženskom rode

Zuzana Zimová: Detským obetiam sexuálneho zneužitia neveríme aj preto, aby sme nemuseli prežívať vlastnú úzkosť

Čo sa deje v dospelom človeku, keď sa mu dieťa zdôverí s niečím tak závažným, ako je sexuálne zneužitie? Ako by sme mali reagovať? Ako ne/dôvera dospelých vplýva na deti a ich pocit bezpečia? "Vnútorne sa často bránime uveriť tomu, čo nám dieťa hovorí, pretože ak tomu uveríme, náš svet zrazu začne vyzerať inak. Pustíme doň nielen možné ohrozenia, ale aj svoj zlý odhad iných ľudí. Svojmu nutkaniu situáciu zľahčovať alebo tvrdenia dieťaťa devalvovať či poprieť však nesmieme podľahnúť. Situáciu musíme brať vážne a dieťa musíme ubezpečiť, že sme pripravení mu pomôcť," hovorí Zuzana Zimová.
Zuzana Zimová vyštudovala špeciálnu pedagogiku. Niekoľko rokov sa ako metodička Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny usilovala o zlepšenie systému starostlivosti o deti v detských domovoch. Pôsobila v pedagogicko-psychologickom poradenstve, okrem iného sa venovala aj téme vzťahovej väzby, napríklad pri práci s náhradnými rodinami. Dnes pracuje v oblasti poradenstva, vzdelávania a supervízie.

Patrícia Chrzanová Pečnerová: Klonovanie ohrozených druhov nám nepomôže. Musíme odstrániť príčiny, ktoré ich ohrozujú a vedú k vyhynutiu

Patrícia Chrzanová Pečnerová je evolučná biologička a genetička. Biológiu vyštudovala na Masarykovej univerzite v Brne a doktorát získala v roku 2018 na Štokholmskej univerzite vo Švédsku, kde skúmala DNA poslednej populácie mamutov. V súčasnosti pôsobí na Kodanskej univerzite v Dánsku, kde sa venuje genetickým analýzam rôznych druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Zúčastnila sa na viacerých arktických expedíciách do Grónska a na Sibír. V podcaste hovoríme nielen o jej vášni pre vedu, ale napríklad aj o klonovaní organizmov, o tom, či sú v zamrznutých mamutoch nebezpečné vírusy a tiež o etike, ktorá s prácou vedkyne nevyhnutne súvisí.

Pavla Holcová: O seba strach nemám, bojím sa o život ľudí, ktorých mám rada

Pavla Holcová je česká investigatívna novinárka, zakladateľka a šéfredaktorka portálu investigace.cz, nositeľka viacerých medzinárodných ocenení. Ako jediná z Českej republiky bola súčasťou globálnej novinárskej investigatívy takzvaných Panama Papers, za ktorú Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov získalo prestížnu Pulitzerovu cenu. Pavla úzko spolupracovala aj so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom, predovšetkým na kauze odhaľujúcej väzby medzi talianskou mafiou a vládou bývalého premiéra Roberta Fica. Medzinárodné centrum pre žurnalistiku jej nedávno udelilo svetovú novinársku cenu 2021 ICFJ Knight International Journalism Award za odhaľovanie korupcie a zločinu na najvyšších miestach vo viacerých krajinách sveta.

Agáta Šústová Drelová: Emócie v histórii pomáhajú budovať empatiu a odolávať konšpiračným teóriám

"Sebareflexia je pre mňa prejavom sebavedomého a zrelého človeka. Prekvapuje ma, že Slováci si ju zamieňajú s komplexami," hovorí v podcaste Agáta Šústová Drelová, historička so zameraním na intelektuálne a kultúrne dejiny Slovenska a stredovýchodnej Európy od konca II.svetovej vojny. Venuje sa najmä problematike národnej identity, náboženstva, mentalít a emócií. Históriu vyštudovala vo Veľkej Británii na Univerzite v St. Andrews a Univerzite v Exeteri, kde tiež istý čas prednášala. Na Univerzite v Cambridge študovala vzťahy medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom. Po skončení štúdií pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Po návrate na Slovensko začala pracovať na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. 
V dnešnom podcaste rozoberáme nielen postavenie žien vo vede a akademickom sektore, ale predovšetkým dôležitosť emócií v histórii a to, ako súvisí vyučovanie histórie s empatiou a schopnosťou človeka odolať konšpiračným teóriám.

Ela Tolstova: Moju vášeň pre umenie a hudbu mnohí učitelia podceňovali. Mysleli si, že sa flákam

Ela Tolstova je speváčka, skladateľka a manažérka kapely Tolstoys. Študovala na VŠMU, momentálne sa pripravuje na štúdium kompozície populárnej hudby na prestížnej BIMM Institute Berlin. Hudbu začala skladať už ako 16-ročná, následne založila kapelu Tolstoys. Ich debutový album Botanika získal ocenenie Debut roka na Radio_Head Awards 2017. Kapela za krátke obdobie svojho pôsobenia zaznamenala mimoriadny úspech. Má za sebou koncerty na festivaloch Pohoda, Grape, Colours of Ostrava, Waves Vienna alebo Eurosonic Noorderslag. Momentálne pripravujú druhý štúdiový album Mirror Me pod vedením berlínskeho producenta Drewa Deala. Napriek tomu sa Ela stretla s postojom, kedy jej nadšenie pre umenie ľudia podceňovali a niektorí jej učitelia ho dokonca označovali za "flákanie". "Povolanie umelca v sebe spája rôzne profesie dokopy. Chcem dokázať, že byť umelcom vyžaduje tvrdú prácu, a že robiť umenie má zmysel," hovorí v rozhovore, v závere ktorého si môžete v exkluzívnej predpremiére vypočuť jej singel "Describe My Name".

Lucie Hrdá: Kyberšikana, domáce násilie aj stalking sú rodovo podmienené, páchatelia cielia najmä na ženy

Česká advokátka Lucie Hrdá sa špecializuje na trestné a rodinné právo. Ako jedna z mála sa venuje aj zastupovaniu obetí domáceho násilia a stalkingu. V rozhovore sa rozprávame o kybernetickej šikane a kyberstalkingu, ale aj o tom, prečo sú ženské obete násilných trestných činov tak často viktimizované. "Najmä pri domácom a sexuálnom násilí je bagatelizácia, marginalizácia a stereotypizácia obete častý jav. To, čo si ľudia nevedia predstaviť sami na sebe, popierajú alebo odmietajú. Žene preto povedia, že sa mala brániť alebo utiecť, a že to strašné, čo sa jej stalo, je vlastne jej vina. To je mýtus, ktorý musíme odmietnuť, pretože sekundárna viktimizácia ubližuje traumatizovanej žene často ešte viac, ako samotný čin," vysvetľuje.

Soňa Holúbková: Samých seba poznávame cez iných ľudí. Zatváraním sa do bublín sa všetci ochudobňujeme

Soňa Holúbková je vyštudovaná psychologička, ktorá celý svoj profesionálny život venuje práci s deťmi so zdravotným postihnutím. Za viac ako 30 rokov práce so svojimi kolegami a kolegyňami pomohla okolo desiatim tisícom dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zažiť reálnu skúsenosť z práce a pomoci ľuďom s postihnutím. Venuje sa sociálnemu poradenstvu, rozvoju komunitných sociálnych služieb, vzdelávaniu, osvete a prepájaniu ľudí v komunitách. V rozhovore hovorí o význame ľudskej jedinečnosti, o láskavosti, ktorá nám pomáha oceniť dary iných a tiež o odvahe, ktorá nám hovorí, že sa nemáme báť prekážok, pretože sú príležitosťou pre zmenu a rozvoj.

Zuzana Kiczková: Skutočnou ženou nie je iba tá, ktorá porodí

Docentka filozofie Zuzana Kiczková stála pri zrode Centra rodových štúdií na Filozofickej Fakulte UK v Bratislave a patrí k najvýznamnejším postavám feministickej teórie, rodových štúdií a filozofie na Slovensku. V dnešnom rozhovore rozoberá prelomové dielo feministickej literatúry "Druhé pohlavie" francúzskej spisovateľky a filozofky Simone de Beauvoir. Kiczková ho dáva do kontextu s myšlienkami moderných feministiek ako sú Judith Butler alebo Luce Irigaray, vysvetľuje pojmy pohlavie a rod a objasňuje aj to, že ženu nedefinuje iba jej biologická schopnosť byť matkou.

Laura Dittelová: Ľudia z pomáhajúcich organizácií potrebujú rešpekt a pochopenie autorít. Niektorí politici im svojimi vyjadreniami veľmi škodia

Tretí sektor často čelí konšpiračným teóriám a nedôvere časti verejnosti, ktorá dobrovoľníkov, zamestnancov pomáhajúcich organizácií, aj donorov podozrieva z nekalých úmyslov a svetových sprisahaní. Konšpirácie a výmysly často podporujú aj niektorí politickí predstavitelia. "Keď počúvam istých politikov, ako znevažujúco hovoria o práci mimovládnych organizácií, predstavujem si, čo to asi urobí s jednoduchým človekom, ktorý tie slová počúva. Tieto vyjadrenia veľmi škodia všetkým, ktorí sa usilujú robiť dobré veci a prispievať k pozitívnej zmene v spoločnosti a veľmi pravdepodobne aj v živote tých ľudí, ktorí tieto konšpirácie a výmysly počúvajú," hovorí dlhoročná riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittelová. V rozhovore o prínose dobrovoľníctva, filantropii a živote komunít na východnom Slovensku vysvetľuje, prečo tretí sektor potrebuje rešpekt a pochopenie autorít v najširšom slova zmysle.

Zuzana Vasičáková Očenášová: Za výsmechom konšpiračným teóriám môže byť skrytý strach z iracionality

"Keď nám niekto začne rozprávať konšpiračnú teóriu, naša prvotná reakcia je vždy o nás samých. Môžeme sa týmito informáciami cítiť natoľko ohrození, že daného človeka prestaneme počúvať. Nezamýšľame sa nad tým, prečo hovorí to, čo hovorí, v panike sa zavrieme a začíname sa starať len sami o seba. Dialóg končí, " hovorí mediátorka Zuzana Vasičáková Očenášová.
Stratégie, aké následne prijmeme, sú podľa nej rôzne. "Môžeme napríklad začať bojovať a "páliť" argumenty, alebo sa začneme vysmievať. Aj výsmech je ale istá forma agresie, akou chceme znemožniť nepriateľa, ktorého sa v skutočnosti bojíme. To, čo považujeme za iracionálne, nám naháňa strach, pretože našou istotou je vláda rozumu," dodáva v rozhovore o hodnotách, polarizácii názorov v čase neistoty a o našej schopnosti kritizovať konanie človeka, ale nie človeka samého.