V ženskom rode

Zuzana Vasičáková Očenášová: Za výsmechom konšpiračným teóriám môže byť skrytý strach z iracionality

"Keď nám niekto začne rozprávať konšpiračnú teóriu, naša prvotná reakcia je vždy o nás samých. Môžeme sa týmito informáciami cítiť natoľko ohrození, že daného človeka prestaneme počúvať. Nezamýšľame sa nad tým, prečo hovorí to, čo hovorí, v panike sa zavrieme a začíname sa starať len sami o seba. Dialóg končí, " hovorí mediátorka Zuzana Vasičáková Očenášová.
Stratégie, aké následne prijmeme, sú podľa nej rôzne. "Môžeme napríklad začať bojovať a "páliť" argumenty, alebo sa začneme vysmievať. Aj výsmech je ale istá forma agresie, akou chceme znemožniť nepriateľa, ktorého sa v skutočnosti bojíme. To, čo považujeme za iracionálne, nám naháňa strach, pretože našou istotou je vláda rozumu," dodáva v rozhovore o hodnotách, polarizácii názorov v čase neistoty a o našej schopnosti kritizovať konanie človeka, ale nie človeka samého.

Zlatica Maarová: Všetky deti potrebujú milujúcich rodičov. Môj vnuk má dve milujúce mamy

"Otázka biologického pôvodu môjho vnuka je úplne nepodstatná. Rodinu netvorí biológia. Nie je dôležité, kto je jeho biologická matka. Môj vnuk má jednoducho dve milujúce mamy. Keď sa narodil, obe s ním boli 3 mesiace doma, potom sa pri ňom striedali, v jeho výchove a starostlivosti sú rovnocenné. Môj vnuk vie, že prišiel na svet preto, lebo ho celá rodina ľúbi a všetci sme sa naňho tešili. To jediné je podstatné," hovorí v rozhovore Zlatica Maarová. "Veľmi mi ubližuje, keď ľudia súdia moju dcéru podľa toho, že má manželku a že majú spolu dieťa. Nevnímajú, aký je človek, ako sa stará o komunitu, či aké spoločensky prospešné veci robí. Vrátila sa pomáhať na Slovensko, hoci vďaka svojmu vzdelaniu z Oxfordu sa mohla uplatniť kdekoľvek na svete," vysvetľuje. V rozhovore tiež hovorí o svojich dvadsaťročných skúsenostiach z práce a života v komunitách v Singapure, Johannesburgu a Bogote a túto skúsenosť porovnáva s otvorenosťou a hodnotami slovenskej spoločnosti.

Elena Martinčoková: Nehanbím sa za to, že môj syn je gej. V prvom rade je dobrý človek

"Mala som obrovský strach, čo všetko zlé môjho milovaného a dobrého syna teraz čaká. Bála som sa, že bude vystavený posmechu, nenávisti a možno aj útokom. Nevedela som to vnútorne zvládnuť," spomína na moment, kedy sa dozvedela o tom, že jej syn Dušan je gej, Elena Martinčoková. Aj dnes ju trápi, koľko ľudí, vrátane politikov, jej synovi a ľuďom jemu podobným ubližuje. "Ani nevedia, komu ubližujú, nedajú si tú námahu, aby ich spoznali," hovorí v rozhovore. Ako však dodáva, "na druhej strane cítim radosť, povznášajúci pocit z toho, čo všetko mi môj syn do života priniesol a s akými obdivuhodnými ľuďmi ma zoznámil."

Katarína Štrbová Bieliková: Láskavosť môjho syna, ktorý zomrel, zo mňa urobila lepšieho človeka

Katarína Štrbová Bieliková je úspešná kostýmová výtvarníčka - pracovala napríklad na filmoch Želary, Masaryk, Skleněný pokoj, Šarlatán, Správa, aj na novom seriáli Českej televízie Božena. Jej prácu oceňujú filmári, diváci a získala za ňu aj viacero prestížnych filmových cien. Presvedčivo hovorí napríklad aj o tom, že vizuálne posolstvá v oblečení ovplyvňujú naše emócie a vnímanie ľudí, na ktorých sa pozeráme.
Jej život však nie je len o filmovej sláve a soškách Českého leva na polici. Pred šiestimi rokmi jej po vážnej chorobe zomrel jediný syn Šimon. Spolu sme sa teda rozprávali aj o tom, ako prežívala jeho chorobu a ako sa vyrovnávala s jeho stratou.

Ana Kraljovski: Pre všetkých, o ktorých sa starám, robím všetko, čo viem. Pri covide to niekedy nestačí

Ana Kraljovski je Slovenka z Vojvodiny. V Srbsku pracovala ako zdravotná sestra. Pred tromi rokmi prišla aj s manželom na Slovensko a v Bratislave si našla miesto opatrovateľky v domove seniorov. Pandémia zasiahla aj jej prácu a napriek opatreniam sa covid rozšíril aj v zariadení, v ktorom Ana pracuje. Niekoľko ľudí, vrátane jednej Aninej kolegyne, tam zomrelo. Britskou mutáciou covidu sa nakazila pri starostlivosti o svojich chorých klientov aj ona. "Zostala som v izolácii, nesmela som ísť domov, aby som nikoho nenakazila. Mala som horúčky, dávali mi infúzie. Vtedy som sa prvýkrát v živote bála o seba samu," rozpráva v rozhovore.

Branislava Belanová: Láskavá starostlivosť o seniorov môže byť aj o vôni domácej klobásy

"Ide zväčša o drobné, nenápadné ženy, no ich fyzická a predovšetkým psychická sila a vôľa pomáhať iným je neuveriteľná," hovorí o ženách-opatrovateľkách riaditeľka zariadenia pre seniorov v Bratislave-Dúbravke Branislava Belanová. "Často doma napečú alebo navaria, kapustnicu, či domácu klobásu a donesú to do práce svojim klientom. Aj o tom je láskavá a rešpektujúca starostlivosť," vysvetľuje Belanová. Rola opatrovateľa sa podľa nej dlhodobo dehonestovala. "Títo ľudia boli považovaní za takých, čo nič iné nedokážu, tak išli robiť opatrovateľov, tak to ale vôbec nie je," konštatuje v rozhovore o opatrovateľstve, starobe, rešpekte aj náročnosti práce v čase pandémie.

Eva Žiaková: Dobré vzťahy rodičov a detí stoja na vzájomnej dôvere a zdieľaní

"Zakazovať dospievajúcim deťom sociálne siete a kontakty na internete by sme nemali, no ako rodičia by sme mali vedieť, čo sa deje za dverami izby našich detí," hovorí v rozhovore profesorka sociálnej práce Eva Žiaková. Tak ako všetci, aj adolescenti prežívajú v dnešnej dobe stavy osamelosti. "Sociálne siete ju môžu do istej miery zmenšovať, kvalitu sociálnych vzťahov však nenahradia," vysvetľuje. V rozhovore tiež radí, ako zmierňovať emocionálnu osamelosť. "Predtým sme možno nemali na emocionálnu hĺbku našich vzťahov čas. Dnes ten čas máme. Môžeme sa pokúsiť budovať si s našimi dospievajúcimi deťmi taký emocionálny vzťah, na aký sme predtým nemali príležitosť," dodáva.

Denisa Pechová a Drahuša Koščáková: Nám Rómom najviac chýba dôvera ostatných

Denisa Pechová a Drahuša Koščáková pracujú ako omamy v projekte občianskeho združenia Cesta von. V trojtisícovej rómskej komunite v Kecerovciach na východnom Slovensku pomáhajú rozvíjať zručnosti a vedomosti najmenších detí tak, aby ich pri nástupe do škôlky a školy mali tieto deti čo najpodobnejšie ostatným deťom. Dávajú im tak šancu na lepšie vzdelanie, a tým aj lepšiu perspektívu nájsť si neskôr prácu a vymaniť sa tak z nekonečného kruhu chudoby.
"Mne sa v škole často stávalo, že ma spolužiaci zahnali do kúta a smiali sa mi, že som Cigánka, dokonca ma bili," spomína Denisa Pechová, "nerozumela som tomu, pýtala som sa mamy, prečo je to tak, veď chodím do školy čistá, nosím si desiatu, robím všetko, čo mám. Aj tak sa ku mne správali, ako keby som medzi nich nepatrila. Bolo mi do plaču." 
V podcaste obe hovoria aj o tom, ako sa im v začiatkoch darilo presvedčiť rodičov, aby projektu Omama dôverovali, a tiež o tom, že Rómom najviac chýba práve dôvera ostatných.

Katarína Šiňanská: Sociálna práca je nádherná profesia. Jej náročnosť vyvažuje vedomie pomoci ľuďom v núdzi

"Sociálna práca je nádherná, pomáhajúca profesia," tvrdí v rozhovore sociálna pracovníčka a pedagogička Katarína Šiňanská, "pretože máte možnosť pomáhať a veľmi reálne vidíte komu a akým spôsobom. Na druhej strane je to profesia veľmi náročná, pretože sociálnu prácu samozrejme sprevádzajú aj negatívnejšie javy." Sociálni pracovníci a pracovníčky sú podľa nej často niekde medzi klientmi, ktorým pomáhajú a inštitúciami, ktoré zastupujú. V rozhovore hovorí aj o tom, aký je rozdiel medzi sociálne znevýhodnenými a chudobnými ľuďmi, o empatii a pomáhaní a tiež o mentorstve omám v projekte Cesta von.

Anna Diamantopoulou: Dopad pandémie na vzdelávanie detí je veľký. Fatálny bude najmä v prípade dievčat z chudobných krajín (episode in English)

"Všetky európske krajiny pracovali na agende digitálneho vzdelávania ešte pred pandémiou, nie všetky však v prípravách pokročili rovnako. Rozdiely, ktoré dnes vidíme, sú markantné," hovorí bývalá grécka ministerka školstva a kandidátka na kreslo generálnej tajomníčky OECD Anna Diamantopoulou. Podľa nej sa nerovnosti v prístupe detí k vzdelávaniu cez technológie ukazujú všade. Podľa štúdie Organizácie spojených národov (OSN) jedenásť miliónov dievčat v chudobných krajinách kvôli neexistencii vzdelávacích alternatív v čase pandémie úplne vypadne zo vzdelávacieho procesu. Odchod zo školy pre ne následne znamená nútené sobáše, sexuálne násilie, vykorisťovanie, či obchodovanie s ľuďmi. "Pandémia bude mať obrovský negatívny dopad na generáciu detí práve v chudobných krajinách. A to je skutočná katastrofa pre nás všetkých," dodáva Diamantopoulou.
 
"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou. 
POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.