V ženskom rode

Eva Žiaková: Dobré vzťahy rodičov a detí stoja na vzájomnej dôvere a zdieľaní

"Zakazovať dospievajúcim deťom sociálne siete a kontakty na internete by sme nemali, no ako rodičia by sme mali vedieť, čo sa deje za dverami izby našich detí," hovorí v rozhovore profesorka sociálnej práce Eva Žiaková. Tak ako všetci, aj adolescenti prežívajú v dnešnej dobe stavy osamelosti. "Sociálne siete ju môžu do istej miery zmenšovať, kvalitu sociálnych vzťahov však nenahradia," vysvetľuje. V rozhovore tiež radí, ako zmierňovať emocionálnu osamelosť. "Predtým sme možno nemali na emocionálnu hĺbku našich vzťahov čas. Dnes ten čas máme. Môžeme sa pokúsiť budovať si s našimi dospievajúcimi deťmi taký emocionálny vzťah, na aký sme predtým nemali príležitosť," dodáva.

Denisa Pechová a Drahuša Koščáková: Nám Rómom najviac chýba dôvera ostatných

Denisa Pechová a Drahuša Koščáková pracujú ako omamy v projekte občianskeho združenia Cesta von. V trojtisícovej rómskej komunite v Kecerovciach na východnom Slovensku pomáhajú rozvíjať zručnosti a vedomosti najmenších detí tak, aby ich pri nástupe do škôlky a školy mali tieto deti čo najpodobnejšie ostatným deťom. Dávajú im tak šancu na lepšie vzdelanie, a tým aj lepšiu perspektívu nájsť si neskôr prácu a vymaniť sa tak z nekonečného kruhu chudoby.
"Mne sa v škole často stávalo, že ma spolužiaci zahnali do kúta a smiali sa mi, že som Cigánka, dokonca ma bili," spomína Denisa Pechová, "nerozumela som tomu, pýtala som sa mamy, prečo je to tak, veď chodím do školy čistá, nosím si desiatu, robím všetko, čo mám. Aj tak sa ku mne správali, ako keby som medzi nich nepatrila. Bolo mi do plaču." 
V podcaste obe hovoria aj o tom, ako sa im v začiatkoch darilo presvedčiť rodičov, aby projektu Omama dôverovali, a tiež o tom, že Rómom najviac chýba práve dôvera ostatných.

Katarína Šiňanská: Sociálna práca je nádherná profesia. Jej náročnosť vyvažuje vedomie pomoci ľuďom v núdzi

"Sociálna práca je nádherná, pomáhajúca profesia," tvrdí v rozhovore sociálna pracovníčka a pedagogička Katarína Šiňanská, "pretože máte možnosť pomáhať a veľmi reálne vidíte komu a akým spôsobom. Na druhej strane je to profesia veľmi náročná, pretože sociálnu prácu samozrejme sprevádzajú aj negatívnejšie javy." Sociálni pracovníci a pracovníčky sú podľa nej často niekde medzi klientmi, ktorým pomáhajú a inštitúciami, ktoré zastupujú. V rozhovore hovorí aj o tom, aký je rozdiel medzi sociálne znevýhodnenými a chudobnými ľuďmi, o empatii a pomáhaní a tiež o mentorstve omám v projekte Cesta von.

Anna Diamantopoulou: Dopad pandémie na vzdelávanie detí je veľký. Fatálny bude najmä v prípade dievčat z chudobných krajín (episode in English)

"Všetky európske krajiny pracovali na agende digitálneho vzdelávania ešte pred pandémiou, nie všetky však v prípravách pokročili rovnako. Rozdiely, ktoré dnes vidíme, sú markantné," hovorí bývalá grécka ministerka školstva a kandidátka na kreslo generálnej tajomníčky OECD Anna Diamantopoulou. Podľa nej sa nerovnosti v prístupe detí k vzdelávaniu cez technológie ukazujú všade. Podľa štúdie Organizácie spojených národov (OSN) jedenásť miliónov dievčat v chudobných krajinách kvôli neexistencii vzdelávacích alternatív v čase pandémie úplne vypadne zo vzdelávacieho procesu. Odchod zo školy pre ne následne znamená nútené sobáše, sexuálne násilie, vykorisťovanie, či obchodovanie s ľuďmi. "Pandémia bude mať obrovský negatívny dopad na generáciu detí práve v chudobných krajinách. A to je skutočná katastrofa pre nás všetkých," dodáva Diamantopoulou.
 
"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou. 
POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

Katarína Šimončičová: Stromy nám pomáhajú viac, ako si uvedomujeme. V mestách sa bez nich nebude dať prežiť

"V mestách sme počas letných horúčav začali používať ventilátory a ochladzovače, ktoré vytvárajú vodnú hmlu, " hovorí ochranárka Katarína Šimončičová. "A teraz si predstavte, že jeden väčší strom dokáže za jeden deň vypariť do ovzdušia až 400 litrov vody. Sám, len tak a zadarmo," dodáva. "Stromy od nás nepotrebujú nič, len aby sme ich nechali žiť a rásť. Dávajú nám všetko, čo potrebujeme a dávajú nám to celkom zadarmo. Ľudia ich však chcú vyrezať častokrát aj vtedy, keď by nemuseli, keď stromom nič nie je. Takýto prístup je tu už dlho. Bol tu dávno predtým, ako sme začali hovoriť o prichádzajúcej zmene klímy, predtým, ako sme začali pociťovať horúcejšie letá, nekonečné sparné dni a horúce noci po sebe. To je naozajstný problém, ktorý si už nemôžeme dovoliť prehliadať," upozorňuje v rozhovore.

Zuzana Čaputová: Nebránim sa zraniteľnosti. Nestaviam okolo seba múr, aby sa ma nič nedotklo

„Už teraz máme lepšie čísla a verím, že sa postupne opatrenia začnú uvoľňovať. Je pomaly vidieť za ten pomyselný oblúk cesty,“ hovorí prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore rozpráva aj o tom, aké je to byť oporou pre ľudí, prečo udeľuje viac milostí než jej predchodcovia, ako sa jej darí zostať optimistkou aj ako jej funkcia prezidentky zasahuje do súkromného života.

Janka Lukáčová: Ajurvéda je skutočný medicínsky systém. Okrem samotnej liečby však rieši najmä prevenciu chorôb

"Západná medicína sa snaží nájsť čo najvšeobecnejšie a najuniverzálnejšie prostriedky a spôsoby, ako pacientov liečiť. Naproti tomu ajurvéda je výsostne personalizovaná medicína, nemá žiadne všeobecne platné riešenia pre všetkých pacientov," hovorí ajurvédska terapeutka Janka Lukáčová. "Z množstva postupov a procesov liečby pre konkrétneho pacienta vyhľadáva tie, ktoré sú najefektívnejšie práve preňho, práve v danej chvíli, danom čase a situácii."

Gabika Čepičanová: Smrť rodičov mi nepriniesla nič nadpozemské. Prežívam ju ako stratu aj po rokoch

"Mala som problém radovať sa. Pýtala som sa samej seba, ako môžem žiť, keď to mojim rodičom nebolo dopriate. Potom som si uvedomila, že obaja rodičia, a všetci moji predkovia, sa spojili vo mne. Myslím si, že by chceli, aby som žila," hovorí Gabika Čepičanová, ktorej otec zahynul pri leteckom nešťastí v Hejciach pred 15 rokmi a mama zomrela pred ôsmimi rokmi na rakovinu.  "Mojou úlohou je žiť najlepšie ako viem. Aj keď to bolí, aj keď niekedy strácam nádej a hnevám sa, že zomreli."

Anna Hogenová: Všetky detské otázky sú spôsob, akým deti objavujú to, kým sú

"Dnešní ľudia si pletú hĺbku bytia s intenzitou prežívania. Ale intenzita prežívania nie je skutočná hĺbka," hovorí profesorka filozofie, fenomenologička Anna Hogenová. "Skutočná hĺbka bytia privádza človeka do tichosti duše, v ktorej sa otvára svetu a cíti v nej vrúcnosť." Objavovaniu vnútorného priestoru, v ktorom sa cítime prijatí, treba učiť aj deti. Jedným zo spôsobov "filozofie pre deti" môžu byť napríklad rozprávky, ale to, čo funguje najviac je dialóg. "V rozhovore deťom nikdy nepodsúvajme svoje otázky. Snažme sa ich otvárať tak, že ich necháme pýtať sa a skutočne ich počúvajme," dodáva.

Olívia Hurbanová: Zviditeľniť si svoje strachy a obavy funguje viac ako pozitívna motivácia

"Neistota generuje v človeku obrovskú mieru stresu," hovorí lektorka Olívia Hurbanová, ktorá sa zaoberá ľudským správaním. Na jeho zvládanie v praxi však nefungujú postupy pozitívnej vizualizácie z motivačných príručiek a nahováranie si niečoho, čomu sami neveríme, ale skôr pomenovanie toho, čoho sa najviac bojíme. "Zviditeľnenie vlastných obáv nám dáva nástroj na to, aby sme mohli byť proaktívni. Ak sa bojíme straty zamestnania, napríklad preto, lebo nevieme jazyky alebo neovládame technológie, pomenovať to nám vytvára priestor, aby sme sa naučili niečo nové a reálne pre seba niečo urobili. Vlastná proaktivita nám pomáha a znižuje náš stres," vysvetľuje v rozhovore.