V ženskom rode

Petra Nagyová: Gemeru dodávajú nádej mladí, ktorí sa neboja a chcú meniť veci k lepšiemu

Gemersko-malohontská župa v bývalom Uhorsku sa stala súčasťou Československa v roku 1918 na základe Trianonských zmlúv. "Jedného dňa proste prišli politici a povedali ľuďom, že hranice sa zmenili a že odteraz budú Slováci. Ako mali tí ľudia chápať svoju identitu? Keď som sa narodila ja, napísali mi do rodného listu maďarskú národnosť. Nevedela som, čo to znamená, malému dieťaťu to môže byť jedno. Ale keď v škole niekto poukáže na vaše priezvisko, alebo ho vyslovuje veľmi ironicky, cítite to, aj keď ste dieťa," rozpráva o pocitoch národnej a menšinovej identity publicistka Petra Nagyová, ktorá sa narodila v Rožňave a po rokoch strávených mimo Slovenska sa na Gemer rozhodla vrátiť.

Eva Augustínová: Aponiovskú knižnicu v Oponiciach takmer zničili komunisti, vzácne knihy prenechali slame a holubom

Aponiovská knižnica v kaštieli v Oponiciach dnes patrí medzi najkrajšie šľachtické knižnice na Slovensku. Kaštieľ v Oponiciach však za komunizmu dlhé roky chátral, budova sa využívala ako sýpka a sklad. "Kaštieľ mal povybíjané okná, bolo to tam veľmi zlé. V knižnici bola uskladnená slama, hniezdili tam holuby a holubí trus knihy ničil," rozpráva Eva Augustínová, prodekanka fakulty humanitných vied a vedúca katedry mediamatiky Žilinskej univerzity. Venuje sa dejinám knižnej kultúry a patrila k tímu Slovenskej národnej knižnice, ktorému sa podarilo zbierku Aponiovskej knižnice zachrániť a sprístupniť verejnosti.

Diskusia naživo: Ako sa zbaviť pochybností o sebe?

Záznam z diskusie z Novej Cvernovky
Michelle Obama, Emma Watson, Meryl Streep, Lady Gaga, Tom Hanks, Serena Williams, Sheryl Sandberg či David Bowie. Aj hviezdy umenia, športu a biznisu spochybňujú svoje pracovné úspechy.
Prečo o sebe pochybujeme? Spochybňujú sa ženy viac? Čo je to Impostorov syndróm? Ako sa pochybností zbaviť?
Diskutovali:
- Eva Štefanková, odborníčka na transformačný rozvoj, spolocnosť LeadIN, bývalá korporátna manažérka
- Marcela Výbohová, členka predstavenstva ČSOB
- Maroš Uhrin, psychiater a súdny znalec
Moderuje Katarína Strýčková

Tímea Mátéová: Krása kaštieľa Betliar dokazuje nielen kultivovanosť bývalých majiteľov, aj ich dobré vzťahy s miestnymi

Na území Slovenska nikdy nežili iba Slováci. "Rakúsko-uhorská monarchia bola multikultúrnym štátom. História maďarských a nemeckých rodín, ktoré tu žili, je aj naša," vysvetľuje Tímea Mátéová, riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea Betliar v rozprávaní o histórii rodiny Andrássyovcov, ktorá hospodárila na panstvách na Gemeri, Above, Šariši a Zemplíne a patrila k najvýznamnejším aristokratickým rodinám v Európe v 19. storočí.

Júlia Marcinová: Slovenský folklór niekedy zneužívajú ľudia, ktorí nepoznajú alebo ignorujú dejiny

Ľudové zvyky a tradície sú naše nehmotné kultúrne dedičstvo. "Nedá sa ale stavať na ich slovenskosti, pretože v nich nachádzame zmes kultúr rôznych národov. Folklór na Slovensku v minulosti obohacovali napríklad aj kedysi toľko nenávidení Turci," hovorí etnologička Júlia Marcinová.  "Ak niekto neustále bojuje o to, že práve to alebo ono je to "naše pravé slovenské", buď nemá vedomosti, alebo popiera fakt, že nebyť iných kultúr, tá naša nevznikne a neprejaví sa v takej rôznorodosti, v akej je," dodáva.

Daniela Dvořáková: Stredovek bol dobou temna iba pre ženy

Stredovek nemožno nazývať "dobou temna", ako ho nazvali humanisti 16. a 17.storočia. Položil základy medicíny a mnohých iných vedných odvetví, budovania osídlení, nášho súčasného života. Do istej miery bol však dobou temna pre ženy, pretože ženy v tom čase neboli považované za plnoprávne osoby. "Najschodnejšou cestou, ako sa zbaviť manželky bolo zavraždiť ju a potom požiadať o odpustenie a rozhrešenie," vysvetľuje popredná slovenská historička Daniela Dvořáková. Napriek tomu bolo kresťanstvo v stredoveku pre ženy prínosné tým, že vo svojej podstate uznávalo rovnoprávnosť žien ako samostatných duchovných bytostí.

Lucia Berdisová: Dobrých sudcov a sudkyne robí ich expertnosť, slušnosť a rešpekt k životu druhých

"Veci, ktoré sa stali a na ktoré poukazuje (Kočnerova) Threema sa nikdy nemali stať. Otázka je, ako na tieto udalosti následne reagovali sudcovia, sudkyne, advokáti, či študenti práva. Musíme sa pýtať, či táto reakcia bola dostatočná, prípadne aká vlastne mala byť, alebo čo mohlo napomôcť tomu, aby bola lepšia " hovorí právnička Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, expertka na ústavné právo, právnu filozofiu a právnickú etiku.

Zuzana Mlkvá Illýová: Študenti práva musia pochopiť, že profesia právnika je najmä o drine

„Právnici nie sú ľudia, ktorí chodia na štýlové obedy, večere a kávičky s klientami, z času na čas si odbehnú na súd a všetkých ohúria plamenným prejavom. Dennou rutinou povolania advokáta je v skutočnosti drina,“ hovorí advokátka Zuzana Mlkvá Illýová, riaditeľka Ústavu klinického právneho vzdelávania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 
Rozprávame sa o vzdelávaní budúcich právnikov, napríklad aj prostredníctvom Študentskej právnej poradne, ktorá poskytuje právne analýzy ľuďom, ktorí si právnika nemôžu dovoliť.

Lenka Putalová: Hodnoty a postoje potrebujeme, samotné vedomosti nikoho kompetentným neurobia

"Dnes už nejde len o vedomosti. Človek nie je schopný naučiť sa všetko, pretože objem informácií, ktoré máme k dispozícii, je obrovský. Musíme sa snažiť fakty zasadiť do hodnotového rámca a k informáciám zaujať nejaký postoj," hovorí metodička globálneho vzdelávania Lenka Putalová, ktorá pracuje pre neziskovú organizáciu Človek v ohrození. "Tento prístup nám dáva možnosť, aby sme lepšie pochopili globálne témy a výzvy, pred ktorými stojíme," dodáva. 
Cez projekt "Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2" pomáha napríklad aj učiteľom slovenského jazyka a literatúry prepájať tradičné témy s aktuálnymi globálnymi výzvami. Žiaci tak dostávajú možnosť budovať a rozvíjať svoje kompetencie cez pevné hodnotové rámce, tímovú prácu, vlastné objavovanie a analýzu, ako aj formovanie svojich postojov k svetu okolo nás.

Natália Šmídová: Postarať sa o slabších je nevyhnutnosť

"Dôvodov, prečo musíme vedieť pomôcť aj sociálne slabším ľuďom a vylúčeným skupinám je veľmi veľa. Môžeme sa rozprávať o základnej ľudskosti, solidarite, spoločenskej zodpovednosti, či zodpovednosti  jedného voči druhému. Existujú aj dôvody ekonomické, pretože nesystémová pomoc, napríklad ľuďom bez domova, nás všetkých stojí oveľa viac," hovorí Natália Šmídová, koordinátorka projektu sociálneho bývania a pomoci ľuďom bez domova na Magistráte hlavného mesta Bratislavy.