V ženskom rode

Mária Látalová pracovala ako dobrovoľníčka v hospici a dlhodobo sa pohybuje medzi profesionálmi v pomáhajúcich profesiách na konci ľudského života. Aj vďaka mame lekárke sa naučila nebáť nemocničného prostredia či rozhovorov o smrti.Rozprávame sa o jej pracovných skúsenostiach z hospicu a nemocníc, o rodinách, pacientoch a predovšetkým o systéme, ktorý stojí na málo viditeľnej, trpezlivej práci jednotlivcov – veľmi často žien. Hovoríme o tom, čo s človekom robí dlhodobý kontakt s utrpením a prečo sa ľudia v pomáhajúcich profesiách učia o vlastnú psychickú kondíciu starať niekedy až príliš neskoro. V rozhovore zaznieva úprimná úcta a vďačnosť voči tým, ktorí sa rozhodli starať o druhých, a bez ktorých obetavosti by bol náš svet menej ľudský.

Reštaurátorka, ilustrátorka a storyboardistka Kamila Krkošová strávila roky obnovovaním historických malieb a kreslením storboardov pre film a reklamu. Dnes sleduje, ako túto časť kreatívnej práce čoraz rýchlejšie nahrádzajú výstupy umelej inteligencie.Rozprávame sa o tom, ako AI v kreatíve funguje a kde vedie hranica medzi generovaním zdanlivo dokonalých obrázkov a skutočnou umeleckou tvorbou. Premýšľame aj o tom, ako sa dá umením pestovať vnímavosť a vkus, prečo od neho očakávame ľudskú skúsenosť a prečo je dôležité, aby najmä deti vedeli umenie nielen konzumovať, ale aj tvoriť. 

Skúsená manažérka Radana Deščíková sa dlhodobo venuje prepájaniu súkromného a neziskového sektora. Pomáha firmám nastavovať ich stratégie spoločenskej zodpovednosti tak, aby podporovali občianske iniciatívy, komunity a ľudí tam, kde je to skutočne potrebné. V rozhovore opisuje nielen to, ako vznikajú zmysluplné projekty a prečo je spoločenská zodpovednosť firiem dôležitá pre odolnosť celej spoločnosti. Diskutujeme aj o tom, čo to vlastne spoločenské dobro je a ako súvisí s vlastenectvom, prečo sa nedá postaviť len na charite, osobnej empatii a dobrovoľnej práci niekoľkých ľudí, a tiež o tom, ako sa dá každý deň urobiť niečo dobré pre iných, aby sa atmosféra v krajine mohla začať meniť k lepšiemu.

V prvej epizóde roku 2026 sa autorka podcastu V ženskom rode Katarína Strýčková zamýšľa nad tým, čo dnes ľuďom prinášajú silné ženské príbehy. Pripomína nároky, ktoré si vyžaduje aktívne počúvanie, aj dôvody, prečo samotné počúvanie niekedy prestáva stačiť. O ženskej skúsenosti hovorí nie ako o téme, ale ako o zdroji porozumenia spoločnosti, v ktorej žijeme. Vracia sa k situáciám a skúsenostiam svojich hostiek, ktoré sa v rozhovoroch V ženskom rode objavovali ešte skôr, než sa stali verejnými témami. Tento diel otvára novú etapu podcastu – posun od zbierania príbehov k uvažovaniu a interpretácii.

V poslednom diele roka a v jubilejnej 260. epizóde sa rozprávam s novinárkou a autorkou úspešného podcastu o zdraví Marcelou Fuknovou. Hovoríme o tom, prečo ľudí zaujímajú príbehy, aké je ich miesto v médiách a kde sú hranice novinárskej zvedavosti. Hovoríme o počúvaní ako profesionálnej aj ľudskej zručnosti, o práci s príbehmi pacientov aj lekárov, o situáciách, kedy príbeh pomáha, a kedy ho radšej treba nechať nezverejnený. Dotýkame sa aj jej osobnej skúsenosti so stratou a toho, ako takéto zážitky menia citlivosť novinárky/ra.Posledná epizóda roku 2025 je zamyslením nad tým, čo si z jedného roka odnášame do ďalšieho a pripomienkou, že aj obyčajné rozhovory môžu byť výnimočné – ak v nich necháme priestor pre človeka.

Senta Čermáková patrí k najvýraznejším českým líderkám v technológiách. Po rokoch vo vedení globálnych firiem dnes pôsobí v neziskovej organizácii Czechitas, kde podporuje ženy v digitálnych zručnostiach a v odvahe meniť kariéru. V rozhovore hovoríme o nenápadných momentoch, ktoré môžu určiť smer nášho života, o rýchlosti technologických zmien a o tom, prečo je zvedavosť často dôležitejšia než talent. Prirodzene sa dostávame aj k mladým ženám z Gen Z – k ich autentickosti a sile, ale aj k stereotypným očakávaniam, ktoré ich napriek modernému svetu stále brzdia.

Bára Stárek je výkonnou riaditeľkou iniciatívy Díky, že můžem, ktorá sa pod jej vedením posunula zo študentského spolku na výraznú občiansku platformu v Česku. Vniesla do nej energiu mladých a schopnosť otvárať témy, ktoré dnes formujú verejný priestor — slobodu, demokraciu, klimatickú zmenu či dezinformácie.V rozhovore hovoríme o tom, ako mladí premýšľajú o svete, prečo ich často podceňujeme, a prečo sa demokracia nezaobíde bez rituálov a spoločných príbehov. Dotýkame sa aj toho, aké je viesť organizáciu ako mladá žena, čeliť útokom či stereotypom a čo pre ňu znamená feminizmus.

Ľudia, ktorí v dôsledku vojny prišli o končatinu alebo utrpeli inú ťažkú traumu, nie sú definovaní tým, čo stratili. Ich život pokračuje – inak, ale s obrovskou silou, odhodlaním a schopnosťou znovu si vybudovať bezpečie, vzťahy aj radosť. Riaditeľka ukrajinského Superhumans Center Olga Rudnieva hovorí o tom, čo všetko prežívajú ľudia, ktorých zasiahla ruská vojna proti Ukrajine, aké psychické aj fyzické dôsledky si nesú, a čo potrebujú, aby mohli žiť dôstojne a naplno. A rozpráva aj o sebe: prečo sa rozhodla venovať celý život pomoci druhým, čo ju naučili príbehy zranených detí, žien a mužov, a kde sama hľadá nádej v čase, keď jej krajina stále trpí.

Testosterón sa často opisuje ako „mužský hormón“. V skutočnosti však ovplyvňuje každého z nás – ženy aj mužov – od prenatálneho vývinu až po dospelosť. Formuje naše myslenie, správanie, schopnosť riskovať aj spôsob, akým reagujeme na stres.S genetičkou Jaroslavou Ďurdiakovou Babkovou z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa rozprávame o tom, ako testosterón vplýva na činnosť mozgu, prečo sú si muži a ženy rovní, hoci nie sú biologicky rovnakí, a prečo by sme sa o našich biologických rozdieloch nemali báť hovoriť – ak im chceme lepšie rozumieť, vedieť rozvíjať naše schopnosti a naplno využiť rozmanitosť, ktorú prinášajú.

Rakovina prsníka patrí na Slovensku medzi najčastejšie onkologické ochorenia u žien. Každý rok pribudne približne tritisíc nových prípadov a deväťsto žien zomiera – často len preto, že k lekárovi prídu neskoro.
Rádiologička MUDr. Terézia Lauková z Národného onkologického ústavu vysvetľuje, ako môže mamografický skríning zachrániť až dvesto životov ročne, prečo sa na preventívne vyšetrenia stále bojíme ísť a čo všetko sa dá zachytiť ešte skôr, než sa objavia príznaky.
V rozhovore hovorí o tom, ako dnes vyzerá skríning rakoviny prsníka na Slovensku, aký je rozdiel medzi mamografiou, sonom a magnetickou rezonanciou, ale aj o najčastejších obavách a mýtoch, ktoré bránia ženám prísť na vyšetrenie včas.