V ženskom rode

Viera Hincová: ADHD u dievčat často nevidíme, lebo ich učíme maskovať ho

Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané ako nevychované. Rozprávame sa aj o tom, ako môžu učitelia a učiteľky vytvárať deťom prostredie plné prijatia, bezpečia a rešpektu – aby každé dieťa mohlo dozrievať vlastným tempom.

Marika Majorová: Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Naša skúsenosť im môže pomôcť nebáť sa

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca.
Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Andrea Čepcová: Panvové dno ovplyvňuje kvalitu nášho života viac, než si myslíme – a je na čase o tom hovoriť

Mnoho žien zabúda na pravidelnú starostlivosť o svoje fyzické zdravie a na svoje telo sa sústredia až vtedy, keď začnú mať problémy. V dnešnom diele sa rozprávam s fyzioterapeutkou Andreou Čepcovou o tom, ako sa ku svojmu telu správať s potrebnou starostlivosťou. Venujeme sa najmä téme panvového dna, ktoré nás drží v pohode nielen pri smiechu, kýchaní, športe, alebo sexe, ale aj obyčajnom vstávaní z postele. Problémy s ním totiž nemajú len ženy po pôrode alebo tie vo vyššom veku, ale aj športovkyne alebo mladé ženy, ktoré si myslia, že ho majú v poriadku, pretože pravidelne cvičia. Vypočujte si, ako si panvové dno udržať zdravé, aby sme sa vo svojom tele cítili dobre a komfortne v každom veku.

Anna Marešová: Intimita je viac než objekt. Ako dizajnérka navrhujem pocit

Česká produktová dizajnérka Anna Marešová je zakladateľkou a majiteľkou prémiovej značky intímnych pomôcok pre ženy. Je tiež dvojnásobnou držiteľkou ocenenia Red Dot Award, ktoré od roku 1955 oceňuje inovácie, estetiku a kvalitu v oblasti dizajnu. Hoci medzi jej dizajnérskymi návrhmi nájdete aj električku alebo kabínku lanovky na pražský Petřín, v podcaste sa spoločne sa rozprávame predovšetkým o tom, do akej miery vie dobrý dizajn spojiť funkčnosť, erotiku, intimitu a zdravie ženy do jedného ladiaceho celku.

Jana Jablonická Zezulová: Kontinuita feminizmu na Slovensku je veľmi krehká, každá generácia ho akoby objavuje nanovo

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú.

Martina Čechová: Množstvo odpadu máme vo svojich rukách. To, čo my už nepotrebujeme, môže ďalej slúžiť iným ľuďom

Martina Čechová je manažérkou cirkulárnej ekonomiky. Pracuje v Bratislavskom centre opätovného použitia KOLO, kam môžu ľudia doniesť funkčné veci, ktoré už sami doma nepoužívajú. Priamo tak prispejú k znižovaniu množstva odpadu v hlavnom meste. Martina o sebe bez hanby hovorí, že je smetiarkou. Vysvetľuje, že v skutočnosti je odpad pre nás všetkých obrovským zdrojom do budúcna, a tak sa k nemu musíme aj stavať. Podľa nej majú aj malé individuálne kroky v prospech ochrany životného prostredia zmysel. "Ako rodičia sme príkladom deťom, ako kamaráti alebo kolegovia môžeme byť inšpiráciou pre ostatných. Naše zodpovedné rozhodnutia môžu vždy niekoho ovplyvniť, a tým sa postupne rozširuje ich potenciál," hovorí a dodáva: "Človek, ktorý príde do KOLO si uvedomí, že všetky veci na policiach mohli skončiť v smetiaku pred domom. Nestalo sa tak len preto, že sa niekto rozhodol ich nevyhodiť a priniesol ich k nám. Vďaka tomu fungujú a slúžia iným ľuďom ďalej."

Ľubica Čekovská: Každá premiéra je pre umelca moment, kedy sa ide svetu ukázať nahý

"Veľmi mi záleží na tom, ako moju hudbu ľudia prijmú," hovorí v rozhovore naša azda najlepšia hudobná skladateľka Ľubica Čekovská,"nechcem písať pre prázdne stoličky alebo pre ľudí, ktorí tam nie sú." Koncom októbra odpremiérovala svoje najnovšie symfonické dielo, ktoré vzniklo pri príležitosti 75.výročia založenia orchestra Slovenská filharmónia - Dom hudby v siedmich častiach (Maison de la musique en sept périodes). Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali o začiatkoch jej celoživotného vzťahu k hudbe v detstve a mladosti strávenom v Humennom, o štúdiu na londýnskej škole Royal College of Music, o úspechu a (ne)prajnosti, o výchove detí, a tiež o tom, či sa ako žena - hudobná skladateľka niekedy stretla s predsudkami.

Ľubica Čekovská a Viktorie Knotková: Nadšenie, otvorenosť a sloboda sú všetko, na čom záleží

V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby. Príbeh šľachtica, ktorý sa cez storočia premení z muža na ženu, nie je len fascinujúcim putovaním dejinami, ale aj hlbokým skúmaním otázok identity, pohlavia a vnútornej slobody. Woolfová svojím dielom vyzýva čitateľky a čitateľov, aby prehodnotil tradičné vnímanie času, spoločenských rolí a sebauvedomenia.
Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.

Laura Blažeková: Ľudia Gen Z potrebujú, aby veci mali zmysel. Oveľa viac premýšľajú o svojej role v spoločnosti

"Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pýtali ľudí vo veku dvadsať rokov čoho sa najviac boja, ich odpoveď bola nezamestnanosť. Keď rovnakú otázku položili dnešným dvadsiatnikom, tí odpovedali, že ich najväčšou obavou je klimatická kríza a s ňou spojené katastrofy ako napríklad nedostatok pitnej vody," hovorí v rozhovore spoluzakladateľka spoločnosti Allheads Laura Blažeková. Podľa nej práve v tom vidno najväčší posun v tom, o čom dnešná generácia - takzvaná GEN Z - najviac premýšľa. "Už to nie je iba „o mne“, pretože veci, ktoré sa týkajú mňa samej viem do istej miery ovplyvniť," konštatuje, "témou sú veci komunitného a spoločenského typu, ktoré majú pre mladého človeka vyššiu hodnotu, no sú "mimo neho" a nevie ich ovplyvniť."  V rozhovore sa venujeme aj tomu, ako sa dá vo firmách zlepšovať a zefektívňovať fungovanie multigeneračných tímov, kde je generácia Z konfrontovaná s očakávaniami starších generácií a nie vždy si navzájom rozumejú.

Dana Tschegg Homolová: Ešte stále sa stáva, že ma muži považujú za asistenku a nie šéfku firmy

Dana Tschegg Homolová začala pracovať v rodinnej firme po rodinnej tragédii, keď jej v roku 2015 nečakane zomrel otec. Pridala sa k mame a sestre, aby im pomohla rozvíjať firmu, ktorú rodičia založili hneď po páde komunistického režimu. Mladá žena, ktorá vyštudovala prírodné vedy na univerzite vo Viedni, matka dvoch detí a hudobníčka, sa tak zrazu ocitla vo firme pôsobiacej v pre ženy nezvyčajnej oblasti autoservisnej techniky. Ako hovorí, našla v nej slobodu a možnosti uplatniť to, v čom vyniká. V rozhovore zdôrazňuje aj to, že pre dobrý pocit v rodine, ktorá spolu zároveň aj pracuje, je dôležitá otvorená, úprimná komunikácia a snaha o porozumenie.