V ženskom rode

Boba Markovič Balúchová: Každý deň by sme v sebe mali kultivovať súcit a vkus

Boba Markovič Balúchová je novinárka, pedagogička a komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Pracovala pre Rozvojový program OSN, mimovládne organizácie Caritas či ADRA a viacero univerzít. Publikuje články o znižovaní chudoby a odstraňovaní nerovností v krajinách tzv. rozvojového sveta. Venuje sa globálnym témam aj posilňovaniu postavenia žien v spoločnosti. Hoci dnes žije na Novom Zélande (Aotearoa), v štúdiu v Bratislave sme sa zhovárali o jej životnom príbehu, o kariére a materstve, a tiež o tom, ako učiť deti súcitu a ľudskosti.

Agáta Čermáková: Nepočujúcemu človeku nemôžete v tme šepkať, že ho ľúbite

Aké je detstvo počujúceho dieťaťa v rodine nepočujúcich rodičov? Ako sa takémuto dieťaťu nesie zodpovednosť za tlmočenie rodičom aj mnohým iným nepočujúcim? Ako vlastne nepočujúci vnímajú svet okolo seba – vrátane medziľudských a partnerských vzťahov, sexu či rodičovstva?O tomto a mnohom inom rozpráva tlmočníčka z posunkového jazyka, dlhoročná učiteľka nepočujúcich detí, počujúca dcéra nepočujúcich rodičov, manželka nepočujúceho muža a mama nepočujúceho syna Agáta Čermáková.

Spomienkový rozhovor s Evou Borušovičovou

Tento rozhovor bol vôbec prvý, ktorý vznikol pre podcast V ženskom rode. Eva Borušovičová — scenáristka, režisérka, dramaturgička — bola mojou najbližšou priateľkou. Vymyslela názov tohto podcastu a verila, že ženy majú čo povedať.Zverejňujem ho znova ako poctu žene, ktorá formovala nielen moje myslenie, ale aj vznik tohto formátu. Vznikol pred rokmi, no to podstatné v ňom zostáva aktuálne.Ďakujem, že si na Evu spomeniete spolu so mnou.

Alexandra Dobrotková: Inakosť bola pre mňa normou. Bolo ťažké prijať, že väčšina to má inak

Peer konzultantka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Alexandra Dobrotková je mamou dvoch synov - jedného s poruchou autistického spektra a druhého s ADHD. Obaja majú aj rôzne poruchy učenia, potravinové intolerancie a alergie. Ona sama má poruchu pozornosti. Spolu sa zhovárame o tom, aké je brať inakosť ako normu, prečo sa rozhodla pomáhať seniorom a seniorkám z Ukrajiny, a tiež o tom, že každý máme rôzne životné roly a cieľom je ich napĺňať tak, aby nám život dával zmysel.

Mária Mlynarčíková: Tlmočiť musím aj ľuďom, s ktorými politicky nesúhlasím. Stúpa mi však pri tom pulz

Mária Mlynarčíková je tlmočníčkou a prekladateľkou z angličtiny, nemčiny, francúzštiny a švédčiny do slovenského jazyka. Tlmočí a prekladá už 30 rokov, pričom od roku 1998 je akreditovanou tlmočníčkou Európskej únie. V novej epizóde hovorí nielen o schopnosti človeka sústrediť sa tak, že v jednom jazyku počúva, a zároveň v druhom hovorí, ale napríklad aj o tom, čo sa v ňom deje, keď tlmočí niekomu, s kým vnútorne nesúhlasí, alebo o tom, ako sa v tlmočníckej praxi riešia faux pas politikov.

Viera Hincová: ADHD u dievčat často nevidíme, lebo ich učíme maskovať ho

Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané ako nevychované. Rozprávame sa aj o tom, ako môžu učitelia a učiteľky vytvárať deťom prostredie plné prijatia, bezpečia a rešpektu – aby každé dieťa mohlo dozrievať vlastným tempom.

Marika Majorová: Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Naša skúsenosť im môže pomôcť nebáť sa

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca.
Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Andrea Čepcová: Panvové dno ovplyvňuje kvalitu nášho života viac, než si myslíme – a je na čase o tom hovoriť

Mnoho žien zabúda na pravidelnú starostlivosť o svoje fyzické zdravie a na svoje telo sa sústredia až vtedy, keď začnú mať problémy. V dnešnom diele sa rozprávam s fyzioterapeutkou Andreou Čepcovou o tom, ako sa ku svojmu telu správať s potrebnou starostlivosťou. Venujeme sa najmä téme panvového dna, ktoré nás drží v pohode nielen pri smiechu, kýchaní, športe, alebo sexe, ale aj obyčajnom vstávaní z postele. Problémy s ním totiž nemajú len ženy po pôrode alebo tie vo vyššom veku, ale aj športovkyne alebo mladé ženy, ktoré si myslia, že ho majú v poriadku, pretože pravidelne cvičia. Vypočujte si, ako si panvové dno udržať zdravé, aby sme sa vo svojom tele cítili dobre a komfortne v každom veku.

Anna Marešová: Intimita je viac než objekt. Ako dizajnérka navrhujem pocit

Česká produktová dizajnérka Anna Marešová je zakladateľkou a majiteľkou prémiovej značky intímnych pomôcok pre ženy. Je tiež dvojnásobnou držiteľkou ocenenia Red Dot Award, ktoré od roku 1955 oceňuje inovácie, estetiku a kvalitu v oblasti dizajnu. Hoci medzi jej dizajnérskymi návrhmi nájdete aj električku alebo kabínku lanovky na pražský Petřín, v podcaste sa spoločne sa rozprávame predovšetkým o tom, do akej miery vie dobrý dizajn spojiť funkčnosť, erotiku, intimitu a zdravie ženy do jedného ladiaceho celku.

Jana Jablonická Zezulová: Kontinuita feminizmu na Slovensku je veľmi krehká, každá generácia ho akoby objavuje nanovo

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú.