V ženskom rode

Kristína Gaál Drobcová: Balansovať rodinu a kariéru sa bez podpory partnera nedá

"Moja mama ma naučila, že nič v živote nie je zadarmo. Za všetko sa platí," hovorí Kristína Gaál Drobcová, ktorá vo svojej profesionálnej kariére prednedávnom obsadila post globálnej viceprezidentky veľkej americkej nadnárodnej firmy. V rozhovore opisuje svoju rodinnú výchovu a osobné nastavenie - najmä zvedavosť, otvorenosť novým výzvam a potrebu učiť sa, ktoré ju priviedli až na miesto, ktoré zastáva dnes. No vysvetľuje aj to, akú cenu musí byť žena ochotná zaplatiť, aby viedla aj pracovne naplnený život. Ak žena robí kariéru na top úrovni, "Nie je možné, aby muž bazíroval na tom, aby bola večera o šiestej večer na stole, aby nikde nebolo ani zrnko prachu a aby bolo vždy opraté," dodáva.

Nataliya Kobets: Som povolaním učiteľka. Vojna ma ale donútila byť aj vojnovou psychologičkou

Nataliya Kobets pochádza z Ľvova, kde vyštudovala univerzitu. Stala sa učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, z ktorej má dokonca doktorát. Na Slovensko prišla so svojou vtedy 5-ročnou dcérou po vypuknutí vojny na Ukrajine v apríli 2022. Doma na Ukrajine nechala celú rodinu. Dnes na Slovensku učí ľudí z Ukrajiny jazyk ich novej dočasnej domoviny. Učí ich rozumieť nám, aby sa tu medzi nami cítili lepšie a menej "stratení". 
V rozhovore sa zhovárame o jej práci učiteľky Ukrajinskej školy v evakuácii, ktorú založila nezisková organizácia Sme spolu / Ukraine Slovakia SOS. O svojej práci hovorí, že ju miluje, no priznáva, že v nej zažíva aj náročné chvíle: "Keď som chodila na univerzitu, učili sme sa psychológiu zameranú na študentov strednej či vysokej školy. Nikto ma však nepripravil na to, že raz budem aj psychologičkou vojnovou. Takou, ktorá bude mať v triede deti, ktoré zažili vojnu." Ako vysvetľuje, s takými deťmi treba pracovať úplne inak. "Nefunguje žiadne pravidlo, ktoré poznáte. Neustále premýšľate, čo im môžete povedať, či niečo môžete povedať a ako vlastne."

Iveta Holešová: Cieľom je počúvať svoje telo a žiť kvalitný život bez bolesti

Iveta Holešová je jednou z najrenomovanejších fyzioterapeutiek na Slovensku. Jej vyše 35-ročná prax jej dala skúsenosti z oblasti práce s telom vrcholových športovcov a športovkýň, ale venuje sa aj "bežným" mužom a ženám rôzneho veku a rôznej životnej skúsenosti. Spolu sa zhovárame o tom, ako fyzioterapia pomáha ženám v tom, aby sa vo svojom tele cítili lepšie a komfortnejšie aj v takých náročných obdobiach, akými sú obdobia hormonálnych zmien v puberte, tehotenstve či perimenopauze.

Miriam Jarošová: Už dnes sú na svete miesta, kde sa kvôli horúcemu počasiu nedá žiť

Meteorologička Miriam Jarošová je známa z televíznej obrazovky, z ktorej hlási predpovede počasia. Meteorológii sa venuje už vyše 30 rokov a je jednou z najskúsenejších vedeckých autorít, ktoré nám môžu vysvetliť, ako vlastne predpovede počasia vznikajú a ako a či vôbec sa dá zlepšovať ich presnosť. "Atmosféra je veľmi komplexný systém. Nefunguje v štýle 'Pozriem sa a vidím', údaje musíte najprv namerať," hovorí v rozhovore,"kým však údaje spracujete, uplynie niekoľko hodín. To je dlhá doba na to, aby sa v atmosfére nič nezmenilo. Predpovedať počasie na 100 percent teda nie je možné." Vysvetlíme aj to, aký je rozdiel medzi meteorológiou a klimatológiou, čo je to klimatický normál, ako sa mení počasie v Európe aj na Slovensku a čo to bude znamenať pre našu budúcnosť. "Termín globálne otepľovanie bol podľa mňa nešťastný nápad. V ľuďoch vyvolal mylný dojem, že je to vlastne dobrá vec, lebo bude teplo a budú musieť menej kúriť," myslí si Miriam Jarošová. "So zvyšujúcou sa teplotou v atmosfére však nastupujú aj ďalšie javy, ktoré dokážu vysoko sofistikovaný systém, v ktorom žijeme, veľmi výrazne narušiť," dodáva. 
Záverečnú - tak trochu provokatívnu otázku - odo mňa berte ako humorný bonus :)

Šárka Homfray: Myslieť si, že úlohou žien je trpieť, je cesta do pekla

Česká právnička a odborárka Šárka Homfray napísala knihu "Proč jsme tak naštvané?", v ktorej mapuje viaceré kľúčové životné situácie a fenomény týkajúce sa života a spoločenského fungovania žien. V rozhovore hovoríme napríklad o tom, aké náročné podmienky majú v Česku a na Slovensku sólo matky, ale aj ženy vo veku 55+, na ktoré sa s predsudkami pozeráme ako na tie, ktoré už majú "to najlepšie za sebou". Venujeme sa aj tomu, ako sa v súčasnej literatúre a popkultúre stvárňuje priateľstvo medzi dievčatami a ženami, ktoré dáva základ ženským sieťam, toľko potrebným na spoločenskú a mentálnu zmenu v prospech žien. V tomto kontexte Šárka konštatuje, že usilovať sa o zmenu v našich individuálnych životoch nestačí, lebo tá podľa nej nikdy nebude dostatočná na to, aby sa v prospech žien zmenil celý systém.

Erika Fabiánová: Veľký problém po pandémii? Deti, ktoré cez prestávky nebehali a nerobili krik

"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopnosť nadväzovať kamarátstva sa rapídne zmenila. "Zatiaľ čo pred covidom sa učitelia a učiteľky vykonávajúce dozor počas prestávok sťažovali na to, že deti behajú, lietajú, hrajú ping pong a robia krik, po covide bolo zrazu na chodbách cez prestávky ticho. Ojedinele sedelo pár detí v oddychových zónach, no všetky ťukali do mobilu. Mnoho detí nebolo schopných odpovedať celými vetami alebo komunikovali minimálne," spomína. Vtedy si v škole uvedomili, že sa s deťmi deje niečo nedobré. Rozhodli sa konať a zmeniť situáciu k lepšiemu. Ľahké to však nebolo.

Mária Spišáková: Najväčší bonus, ktorý môžu dať učitelia žiakom, je dôvera

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.

Martina Hodoňová: Vyššiu pozíciu žene u nás ochotnejšie poskytne skôr zahraničná firma

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú.

Jana Krescanko Dibáková: Som novinárka a politikom kladiem kritické otázky. Nerobím im politický "product-placement"

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych. 
"Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

Frederika Hazéová: Dobro medzi ľuďmi sa nechváli, no na Slovensku ho máme dosť

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.