V ženskom rode

Erika Fabiánová: Veľký problém po pandémii? Deti, ktoré cez prestávky nebehali a nerobili krik

"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopnosť nadväzovať kamarátstva sa rapídne zmenila. "Zatiaľ čo pred covidom sa učitelia a učiteľky vykonávajúce dozor počas prestávok sťažovali na to, že deti behajú, lietajú, hrajú ping pong a robia krik, po covide bolo zrazu na chodbách cez prestávky ticho. Ojedinele sedelo pár detí v oddychových zónach, no všetky ťukali do mobilu. Mnoho detí nebolo schopných odpovedať celými vetami alebo komunikovali minimálne," spomína. Vtedy si v škole uvedomili, že sa s deťmi deje niečo nedobré. Rozhodli sa konať a zmeniť situáciu k lepšiemu. Ľahké to však nebolo.

Mária Spišáková: Najväčší bonus, ktorý môžu dať učitelia žiakom, je dôvera

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.

Martina Hodoňová: Vyššiu pozíciu žene u nás ochotnejšie poskytne skôr zahraničná firma

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú.

Jana Krescanko Dibáková: Som novinárka a politikom kladiem kritické otázky. Nerobím im politický "product-placement"

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych. 
"Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

Frederika Hazéová: Dobro medzi ľuďmi sa nechváli, no na Slovensku ho máme dosť

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Katarína Iršová: Bola som psychiatrickou pacientkou. Dnes mi moja skúsenosť umožňuje pomáhať iným

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať.
Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Saskia Repčíková: Rodičia sú kľúčom k tomu, aby deti verili, že svet je dobré a bezpečné miesto

"Demokratický spôsob rodičovstva, pri ktorom dieťaťu necháme slobodnú vôľu, necháme ho zažiť aj istý pocit frustrácie a stresu, necháme ho objavovať a zodpovedať sa za svoje činy, ale zároveň sme mu k dispozícii a situácie riešime s chladnou hlavou a v kľude, je najlepším predpokladom, ako z neho vychovať pokojného, láskyplného, komunikatívneho a zodpovedného mladého človeka," hovorí v poslednom rozhovore roka 2023 Saskia Repčíková. Podľa nej má rodičovská metóda na deti veľmi veľký vplyv, najmä na začiatku ich života, kedy sa vytvára vzťahová väzba medzi dieťaťom a rodičom a dieťa sa učí, že svet je dobrým a bezpečným miestom. Saskia Repčíková má súkromnú škôlku, v ktorej sa už jedenásť rokov venuje najmenším deťom. Okrem iného im pomáha s rozvojom špecifických školských schopností, hlavne schopnosti čítať s porozumením. Spoločne sa zhovárame o tom, ako sa mení naše rodičovstvo, aký vplyv na najmenšie deti majú moderné technológie, o tom, aké dôležité sú pre ne socializácia a rozvoj kamarátstiev a aj o tom, aký bol vplyv dlhého lockdownu počas pandémie na deti, ktoré v tomto školskom roku nastúpili do škôlky.

Alena Vachnová: Je mi ľúto potenciálu každého človeka bez domova, ktorý sa nemohol rozvinúť

"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedostupná zdravotná starostlivosť. Mnohí ľudia, ktorí sa do bezdomovectva dostávajú, sú deti a mladí ľudia, ktorí vyrastali v náhradnej starostlivosti alebo v inštitúciách typu detských domovov. "Sú sú to častokrát ľudia, ktorí nemajú širokú podporu rodiny, nejakej komunity či spoločenstva, ktoré by ich dokázali podržať v ťažkých časoch," vysvetľuje, "v detstve nezažili potrebný pocit bezpečia." Myslí si tiež, že ak chceme bezdomovectvo systematicky ukončovať, je veľmi dôležité poznať optiku ľudí, ktorí ho zažili.

Martina Kolesárová: Prajme si a buďme na seba dobrí

"Prajme si a buďme na seba dobrí. Viďme v úmysloch toho druhého to najlepšie," hovorí v podcaste Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka nadácie Pontis. Martina patrí k výrazným osobnostiam neziskového sektora na Slovensku, ktorý sa stal pre súčasnú slovenskú vládu terčom kritiky a obviňovania. V spoločnom rozhovore vysvetľujeme, čo vlastne tretí sektor je, prečo je dôležitý, ako z neho protiftujeme my všetci a čo môžeme urobiť pre jeho ochranu a fungovanie aj naďalej. Hovoríme aj o sociálnych inováciách, o zodpovednom podnikaní a o dôvere, ktorú ľudia pociťujú predovšetkým k biznis sektoru.

Barbora Holubová: Ženy sú veľmi dobré v napĺňaní potrieb iných ľudí, na seba zväčša stále zabúdajú

V dnešnom diele venujeme pozornosť nerovnému odmeňovaniu mužov a žien. „Väčšina žien pracuje v sektoroch, ktoré sú veľmi nízko ohodnotené, či ide o sektor opatrovateľských a sociálnych služieb, alebo oblasť zdravotníctva. Je otázne, či si ich vyberajú dobrovoľne, alebo preto, lebo tak riešia súbeh rodiny a zamestnania,“ hovorí Barbora Holubová, výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI). Podľa nej môže byť dôvodom aj to, že ženy sú do starostlivosti o iných socializované odmalička. Okrem toho sú tiež vedené k tomu, aby boli milé a nekonfliktné. V rozhovore reflektujeme aj na fakt, že v najnovšom indexe rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) Slovensko opäť patrí medzi päticu najhorších v EÚ. Zárobky žien tvoria stále menej ako 70 percent zárobkov mužov. Znamená to, že pri zohľadnení už odpracovaných dní v roku 2023 od 1.novembra až do konca roka všetky ženy na Slovensku pracujú zadarmo.