V ženskom rode

Miroslava Malejčíková: Karcinóm prsníka možno vyliečiť. Kľúčová však zostáva prevencia a priebežná starostlivosť o seba samu

Karcinóm prsníka patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam žien. Každoročne ho diagnostikujú viac než trom tisíckam žien na Slovensku. Tretina z nich sa nikdy nevylieči. "Ako ženy sme sa zmenili, ale nie dosť na to, aby sme si uvedomili, že sa musíme postaviť samy za seba. My sme prvoradé, až potom prichádzajú na rad deti, rodičia alebo manžel," hovorí onkologička Národného onkologického ústavu Miroslava Malejčíková v súvislosti s prípadmi, kedy k nej pacientky prichádzajú neskoro. Prevencia v podobe samovyšetrenia prsníkov a predovšetkým mamografie, ako aj priebežná starostlivosť o vlastné zdravie, sú podľa nej kľúčovým predpokladom toho, aby žena zachytila toto ochorenie včas. Rakovina prsníka totiž vie byť nielen liečiteľným, ale aj úplne vyliečiteľným ochorením.

Gertrud Ingestad: Predpoklad dobrého líderstva? Ukázať zraniteľnosť, priznať si chybu a načúvať ostatným

Gertrud Ingestad je generálnou riaditeľkou pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie. Na Slovensko pricestovala, aby na pôde Ministerstva zahraničných vecí podpísala takzvaný Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. Slovensko je totiž spolu s ďalšími 14 členskými štátmi EÚ považované za geograficky nedostatočne zastúpené. Slovenky a Slováci pracujúci v inštitúciách EÚ aktuálne tvoria iba 1,4 percenta z celkového počtu obsadzovaných miest. Cieľový pomer, ktoré by malo Slovensko dosahovať, aby bola zabezpečená geografická vyváženosť, je na úrovni 1,8 percenta. Spoločne sa zhovárame o tom, prečo je to dôležité, ale aj o dobrom líderstve, učení a zvedavosti a tiež o tom, ako sa pracuje v skutočne multikultúrnom a multinárodnom prostredí.
POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku.

Mária Jasenková: Na smútok často nemáme odvahu. Podceňujeme, že nám pomáha nájsť cestu k radosti

"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 rokov existencie Plamienka zmenila situácia v liečbe a starostlivosti o tieto deti, aj aké nové výzvy a nároky (nielen) na rodičov prinášajú nové a účinnejšie liečebné postupy.

Marta Botiková: ”Poriadne dievča” kedysi? Nemohlo fajčiť na ulici a muselo nosiť podprsenku

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku. 
V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.

Klára Novotná: Diplomacia nie je rutina. Počúva hlasy malých krajín, aj hlasy žien

Presne pred dvadsiatimi rokmi - 19. marca 2003 - začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Spojené sily vojsk Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Austrálie a Poľska vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia aj Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, na ktorých Slovensko zastupovala diplomatka a veľvyslankyňa Klára Novotná. V rozhovore spomína na historické okamihy svojej 33-ročnej diplomatickej kariéry, ale hovorí aj o rovnocennosti ženského pohľadu na zahraničnú politiku, a tiež o svojej práci s mladými ľuďmi.

Evina Stein: Moderná doba zmenila kvalitu nášho života aj naše myslenie o tom, kým sme

Ľudstvo sa za posledných 100 až 150 rokov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmenilo tak zásadne, ako nikdy v predtým. Pokrok, ktorý sme za túto relatívne krátku historickú dobu dosiahli, zmenil nielen kvalitu ľudského života, ale aj naše premýšľanie a hodnoty. "V Európe v staroveku a stredoveku zomieralo päťdesiat percent ľudí skôr než dosiahli vek 10 rokov," vysvetľuje medievalistka a latinčinárka Evina Stein. Tento fakt mal podľa nej podstatný vplyv na uvažovanie dobového človeka o sebe samom, na jeho vnímanie zmyslu a hodnoty ľudského života, ale aj smrti. Ľudia sa v kontexte tohto faktu inak rozhodovali, inak plánovali rodinu, počet detí a celý svoj život. Napríklad aj vďaka tomu, že sa za posledných 100 rokov podarilo znížiť úmrtnosť žien pri pôrode, zmenilo sa spoločenské postavenie žien, ale tiež to, ako dnes ženy uvažujú o tom, kým sú a aké majú možnosti prežiť svoj život.

Dana Šedivá: Všetkým nám pomôže, ak ženy naberú viac odvahy presadiť svoj pohľad na svet

"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres a vysoké nároky dnešnej doby však mnohým ženám spôsobujú úzkostné poruchy a vyhorenie. V rozhovore hovoríme o stigme duševných porúch, predsudkoch voči súvisiacej medikamentóznej liečbe, o spoločenských očakávaniach voči ženám a mladým matkám, a tiež o feminizme a jeho potenciálnom prínose pre slovenskú spoločnosť.

Abhejali Bernardová: Všetci dokážeme viac, než si myslíme

Česká diaľková plavkyňa Abhejali Bernardová sa v roku 2018 stala len desiatou osobou na svete, ktorá dokončila náročnú plaveckú výzvu Sedmička oceánov (Oceans Seven). Jej splnenie vyžaduje preplávať sedem prielivov na siedmich kontinentoch. Doposiaľ sa to podarilo len 21 ľuďom. Abhejaline expedície však nie sú len o plávaní. Sú predovšetkým o cestách do ľudského vnútra a k tichosti ľudskej mysle. Rozpráva nielen o tom, ako jej pri tom pomáha meditácia, ale aj o tom, ako sa aj my ostatní môžeme učiť prekonávať vlastné pohodlie a uvedomiť si, že všetci dokážeme viac, než si myslíme.

Diskusia naživo: Ide iba o sex?

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide?
Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

Zuzana Homolová: Našu súdržnosť posilní, ak vyjdeme z vlastných bublín

Speváčka, gitaristka a pesničkárka Zuzana Homolová sa interpretácii ľudových balád venuje niekoľko desiatok rokov a je synonymom tohto žánru na Slovensku. Ako priznáva, o jej umeleckom osude rozhodol aj ročný študijný pobyt v Tours vo Francúzsku v prelomovom roku 1968. Nový album jej hudobného zoskupenia TROJKA Zuzany Homolovej s názvom Šak je to láska zlá, ktorý vizuálne ošetrila skvelá Mária Rojko spolu s Ivanou Šátekovou, obsahuje intímne vzťahové piesne, milenecké balady s náznakmi násilia a šikany či piesne o opustených deťoch. V podcaste sa zhovárame o ňom, ale aj o Zuzaninej mladosti, zážitkoch z Francúzska, a o hudbe, umení a kráse všeobecne.