V ženskom rode

Radana Deščíková: Spoločenské dobro nemôže stáť len na osobnom nasadení jednotlivcov

Skúsená manažérka Radana Deščíková sa dlhodobo venuje prepájaniu súkromného a neziskového sektora. Pomáha firmám nastavovať ich stratégie spoločenskej zodpovednosti tak, aby podporovali občianske iniciatívy, komunity a ľudí tam, kde je to skutočne potrebné. V rozhovore opisuje nielen to, ako vznikajú zmysluplné projekty a prečo je spoločenská zodpovednosť firiem dôležitá pre odolnosť celej spoločnosti. Diskutujeme aj o tom, čo to vlastne spoločenské dobro je a ako súvisí s vlastenectvom, prečo sa nedá postaviť len na charite, osobnej empatii a dobrovoľnej práci niekoľkých ľudí, a tiež o tom, ako sa dá každý deň urobiť niečo dobré pre iných, aby sa atmosféra v krajine mohla začať meniť k lepšiemu.

Katarína Strýčková: Od počúvania k porozumeniu

V prvej epizóde roku 2026 sa autorka podcastu V ženskom rode Katarína Strýčková zamýšľa nad tým, čo dnes ľuďom prinášajú silné ženské príbehy. Pripomína nároky, ktoré si vyžaduje aktívne počúvanie, aj dôvody, prečo samotné počúvanie niekedy prestáva stačiť. O ženskej skúsenosti hovorí nie ako o téme, ale ako o zdroji porozumenia spoločnosti, v ktorej žijeme. Vracia sa k situáciám a skúsenostiam svojich hostiek, ktoré sa v rozhovoroch V ženskom rode objavovali ešte skôr, než sa stali verejnými témami. Tento diel otvára novú etapu podcastu – posun od zbierania príbehov k uvažovaniu a interpretácii.

Marcela Fuknová: Mať silný novinársky príbeh niekedy na zverejnenie nestačí

V poslednom diele roka a v jubilejnej 260. epizóde sa rozprávam s novinárkou a autorkou úspešného podcastu o zdraví Marcelou Fuknovou. Hovoríme o tom, prečo ľudí zaujímajú príbehy, aké je ich miesto v médiách a kde sú hranice novinárskej zvedavosti. Hovoríme o počúvaní ako profesionálnej aj ľudskej zručnosti, o práci s príbehmi pacientov aj lekárov, o situáciách, kedy príbeh pomáha, a kedy ho radšej treba nechať nezverejnený. Dotýkame sa aj jej osobnej skúsenosti so stratou a toho, ako takéto zážitky menia citlivosť novinárky/ra.Posledná epizóda roku 2025 je zamyslením nad tým, čo si z jedného roka odnášame do ďalšieho a pripomienkou, že aj obyčajné rozhovory môžu byť výnimočné – ak v nich necháme priestor pre človeka.

Senta Čermáková: Budúcnosť patrí ženám, ktoré sa neboja byť zvedavé

Senta Čermáková patrí k najvýraznejším českým líderkám v technológiách. Po rokoch vo vedení globálnych firiem dnes pôsobí v neziskovej organizácii Czechitas, kde podporuje ženy v digitálnych zručnostiach a v odvahe meniť kariéru. V rozhovore hovoríme o nenápadných momentoch, ktoré môžu určiť smer nášho života, o rýchlosti technologických zmien a o tom, prečo je zvedavosť často dôležitejšia než talent. Prirodzene sa dostávame aj k mladým ženám z Gen Z – k ich autentickosti a sile, ale aj k stereotypným očakávaniam, ktoré ich napriek modernému svetu stále brzdia.

Bára Stárek: Demokracia potrebuje rituály, emócie a spoločné príbehy

Bára Stárek je výkonnou riaditeľkou iniciatívy Díky, že můžem, ktorá sa pod jej vedením posunula zo študentského spolku na výraznú občiansku platformu v Česku. Vniesla do nej energiu mladých a schopnosť otvárať témy, ktoré dnes formujú verejný priestor — slobodu, demokraciu, klimatickú zmenu či dezinformácie.V rozhovore hovoríme o tom, ako mladí premýšľajú o svete, prečo ich často podceňujeme, a prečo sa demokracia nezaobíde bez rituálov a spoločných príbehov. Dotýkame sa aj toho, aké je viesť organizáciu ako mladá žena, čeliť útokom či stereotypom a čo pre ňu znamená feminizmus.

Olga Rudnieva: Z traumy sa nerodí slabosť — práve v nej ľudia často objavia svoju superschopnosť

Ľudia, ktorí v dôsledku vojny prišli o končatinu alebo utrpeli inú ťažkú traumu, nie sú definovaní tým, čo stratili. Ich život pokračuje – inak, ale s obrovskou silou, odhodlaním a schopnosťou znovu si vybudovať bezpečie, vzťahy aj radosť. Riaditeľka ukrajinského Superhumans Center Olga Rudnieva hovorí o tom, čo všetko prežívajú ľudia, ktorých zasiahla ruská vojna proti Ukrajine, aké psychické aj fyzické dôsledky si nesú, a čo potrebujú, aby mohli žiť dôstojne a naplno. A rozpráva aj o sebe: prečo sa rozhodla venovať celý život pomoci druhým, čo ju naučili príbehy zranených detí, žien a mužov, a kde sama hľadá nádej v čase, keď jej krajina stále trpí.

Jaroslava Ďurdiaková Babková: Muži a ženy majú rovnaké mozgy, no ich odlišné fungovanie ovplyvňuje testosterón

Testosterón sa často opisuje ako „mužský hormón“. V skutočnosti však ovplyvňuje každého z nás – ženy aj mužov – od prenatálneho vývinu až po dospelosť. Formuje naše myslenie, správanie, schopnosť riskovať aj spôsob, akým reagujeme na stres.S genetičkou Jaroslavou Ďurdiakovou Babkovou z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa rozprávame o tom, ako testosterón vplýva na činnosť mozgu, prečo sú si muži a ženy rovní, hoci nie sú biologicky rovnakí, a prečo by sme sa o našich biologických rozdieloch nemali báť hovoriť – ak im chceme lepšie rozumieť, vedieť rozvíjať naše schopnosti a naplno využiť rozmanitosť, ktorú prinášajú.

Terézia Lauková: Každý rok by mohlo žiť o dvesto žien viac, keby prišli na mamografiu včas

Rakovina prsníka patrí na Slovensku medzi najčastejšie onkologické ochorenia u žien. Každý rok pribudne približne tritisíc nových prípadov a deväťsto žien zomiera – často len preto, že k lekárovi prídu neskoro.
Rádiologička MUDr. Terézia Lauková z Národného onkologického ústavu vysvetľuje, ako môže mamografický skríning zachrániť až dvesto životov ročne, prečo sa na preventívne vyšetrenia stále bojíme ísť a čo všetko sa dá zachytiť ešte skôr, než sa objavia príznaky.
V rozhovore hovorí o tom, ako dnes vyzerá skríning rakoviny prsníka na Slovensku, aký je rozdiel medzi mamografiou, sonom a magnetickou rezonanciou, ale aj o najčastejších obavách a mýtoch, ktoré bránia ženám prísť na vyšetrenie včas.

Georgína Kolníková: Patológ je ako detektív – správnu diagnózu musí poskladať z detailov

Georgína Kolníková je primárkou Oddelenia patologickej anatómie Národného onkologického ústavu v Bratislave. Hoci sa s pacientmi priamo nestretáva, ich liečba sa nezačne bez jej odborného vstupu. Práve patológ je totiž ten, kto na základe skúmania vzorky tkaniva určí správnu diagnózu. Ak ide o onkologické ochorenie, vďaka nej vie onkológ nielen to, aký typ nádoru jeho pacient má, ale aj to, či je agresívny, ako sa správa, či bude reagovať na liečbu – a akú.V epizóde hovoríme o fascinujúcom mikrosvete buniek, ale tiež o tom, čo sa deje, kým pacient diagnózu dostane, o tímovej lekárskej spolupráci, a tiež o dôležitosti prevencie.

Lucia Kubíny: Všímavosť je najvyššou formou uznania – aj bolesti zo straty

S mojou dnešnou hostkou Luciou Kubíny, ktorá pracuje ako dula, hovoríme o téme, ktorá sa dotýka množstva rodín na Slovensku, no často o nej mlčíme – o strate dieťaťa v tehotenstve alebo krátko po narodení. Lucia si sama prešla niekoľkými takýmito stratami. Rozpráva o rôznych podobách smútenia, o tom, ako jej skúsenosť ovplyvnila dôveru v jej vlastné telo, ale napríklad aj o reakciách zdravotníckeho personálu, ktoré pomáhajú, alebo naopak, ubližujú. V snahe o zmenu Lucia založila občianske združenie Tanana, ktoré dnes pomáha iným rodinám v procese smútenia.