V ženskom rode

Barbora Mistríková: Talent rómskym deťom nechýba, chýbajú im vhodné podmienky

Iba talent nestačí. Rozhodujúce je prajné prostredie, podpora a človek, ktorý dieťaťu povie: „Ty na to máš.“Barbora Mistríková zo združenia Divé maky hovorí o tom, prečo sa veľká časť talentu rómskych detí na Slovensku nerozvinie – nie preto, že by chýbal, ale preto, že nemajú podmienky, stabilitu ani príležitosti uspieť. Rozprávame sa o tom, ako sa talent dá rozpoznať aj tam, kde nie je na prvý pohľad viditeľný, prečo je kľúčový vzťah s mentorom a čo všetko rozhoduje o tom, či dieťa svoj potenciál napokon využije.Hovoríme aj o tom, prečo školský systém na Slovensku stále nedokáže zohľadniť rozdielne štartovacie čiary detí – a prečo na tom v konečnom dôsledku stráca celá naša spoločnosť.

Kristína Maková: Komunity sa menia, keď ľudia prestanú veriť, že nič nezmôžu

Kristína Maková pracuje v Centre komunitného organizovania v Banskej Bystrici a venuje sa práci s ľuďmi v komunitách - najmä s mladými rómskymi dievčatami. V rozhovore hovorí o tom, čo v praxi znamená komunitné organizovanie a prečo nejde len o pomoc, ale o spôsob, ako ľudia získavajú dôveru vo vlastné schopnosti meniť svoje okolie a rozvíjať sa.Rozprávame sa nielen o opakovanej generačnej chudobe, o bariérach, ktoré spoločnosť často nevidí, ale aj o tom, prečo je dôležité vychovávať silných a odvážnych lídrov a líderky priamo v komunitách. Kristína otvorene hovorí aj o rómskom feminizme a o tom, prečo je pre mladé rómske ženy dôležité, aby dokázali hovoriť za seba a niesť zodpovednosť za svoj život aj za svoje okolie. „Ľudia sú ako lentilky,“ hovorí v rozhovore. „Na povrchu môžu byť rôznofarební, ale vo vnútri sú všetci rovnakí.“

Mária Látalová: Starostlivosť má svoju cenu. Otázkou je, kto ju nakoniec zaplatí

Mária Látalová pracovala ako dobrovoľníčka v hospici a dlhodobo sa pohybuje medzi profesionálmi v pomáhajúcich profesiách na konci ľudského života. Aj vďaka mame lekárke sa naučila nebáť nemocničného prostredia či rozhovorov o smrti.Rozprávame sa o jej pracovných skúsenostiach z hospicu a nemocníc, o rodinách, pacientoch a predovšetkým o systéme, ktorý stojí na málo viditeľnej, trpezlivej práci jednotlivcov – veľmi často žien. Hovoríme o tom, čo s človekom robí dlhodobý kontakt s utrpením a prečo sa ľudia v pomáhajúcich profesiách učia o vlastnú psychickú kondíciu starať niekedy až príliš neskoro. V rozhovore zaznieva úprimná úcta a vďačnosť voči tým, ktorí sa rozhodli starať o druhých, a bez ktorých obetavosti by bol náš svet menej ľudský.

Kamila Krkošová: Umelá inteligencia netvorí umenie. Za umením je vždy človek

Reštaurátorka, ilustrátorka a storyboardistka Kamila Krkošová strávila roky obnovovaním historických malieb a kreslením storboardov pre film a reklamu. Dnes sleduje, ako túto časť kreatívnej práce čoraz rýchlejšie nahrádzajú výstupy umelej inteligencie.Rozprávame sa o tom, ako AI v kreatíve funguje a kde vedie hranica medzi generovaním zdanlivo dokonalých obrázkov a skutočnou umeleckou tvorbou. Premýšľame aj o tom, ako sa dá umením pestovať vnímavosť a vkus, prečo od neho očakávame ľudskú skúsenosť a prečo je dôležité, aby najmä deti vedeli umenie nielen konzumovať, ale aj tvoriť. 

Radana Deščíková: Spoločenské dobro nemôže stáť len na osobnom nasadení jednotlivcov

Skúsená manažérka Radana Deščíková sa dlhodobo venuje prepájaniu súkromného a neziskového sektora. Pomáha firmám nastavovať ich stratégie spoločenskej zodpovednosti tak, aby podporovali občianske iniciatívy, komunity a ľudí tam, kde je to skutočne potrebné. V rozhovore opisuje nielen to, ako vznikajú zmysluplné projekty a prečo je spoločenská zodpovednosť firiem dôležitá pre odolnosť celej spoločnosti. Diskutujeme aj o tom, čo to vlastne spoločenské dobro je a ako súvisí s vlastenectvom, prečo sa nedá postaviť len na charite, osobnej empatii a dobrovoľnej práci niekoľkých ľudí, a tiež o tom, ako sa dá každý deň urobiť niečo dobré pre iných, aby sa atmosféra v krajine mohla začať meniť k lepšiemu.

Katarína Strýčková: Od počúvania k porozumeniu

V prvej epizóde roku 2026 sa autorka podcastu V ženskom rode Katarína Strýčková zamýšľa nad tým, čo dnes ľuďom prinášajú silné ženské príbehy. Pripomína nároky, ktoré si vyžaduje aktívne počúvanie, aj dôvody, prečo samotné počúvanie niekedy prestáva stačiť. O ženskej skúsenosti hovorí nie ako o téme, ale ako o zdroji porozumenia spoločnosti, v ktorej žijeme. Vracia sa k situáciám a skúsenostiam svojich hostiek, ktoré sa v rozhovoroch V ženskom rode objavovali ešte skôr, než sa stali verejnými témami. Tento diel otvára novú etapu podcastu – posun od zbierania príbehov k uvažovaniu a interpretácii.

Marcela Fuknová: Mať silný novinársky príbeh niekedy na zverejnenie nestačí

V poslednom diele roka a v jubilejnej 260. epizóde sa rozprávam s novinárkou a autorkou úspešného podcastu o zdraví Marcelou Fuknovou. Hovoríme o tom, prečo ľudí zaujímajú príbehy, aké je ich miesto v médiách a kde sú hranice novinárskej zvedavosti. Hovoríme o počúvaní ako profesionálnej aj ľudskej zručnosti, o práci s príbehmi pacientov aj lekárov, o situáciách, kedy príbeh pomáha, a kedy ho radšej treba nechať nezverejnený. Dotýkame sa aj jej osobnej skúsenosti so stratou a toho, ako takéto zážitky menia citlivosť novinárky/ra.Posledná epizóda roku 2025 je zamyslením nad tým, čo si z jedného roka odnášame do ďalšieho a pripomienkou, že aj obyčajné rozhovory môžu byť výnimočné – ak v nich necháme priestor pre človeka.

Senta Čermáková: Budúcnosť patrí ženám, ktoré sa neboja byť zvedavé

Senta Čermáková patrí k najvýraznejším českým líderkám v technológiách. Po rokoch vo vedení globálnych firiem dnes pôsobí v neziskovej organizácii Czechitas, kde podporuje ženy v digitálnych zručnostiach a v odvahe meniť kariéru. V rozhovore hovoríme o nenápadných momentoch, ktoré môžu určiť smer nášho života, o rýchlosti technologických zmien a o tom, prečo je zvedavosť často dôležitejšia než talent. Prirodzene sa dostávame aj k mladým ženám z Gen Z – k ich autentickosti a sile, ale aj k stereotypným očakávaniam, ktoré ich napriek modernému svetu stále brzdia.

Bára Stárek: Demokracia potrebuje rituály, emócie a spoločné príbehy

Bára Stárek je výkonnou riaditeľkou iniciatívy Díky, že můžem, ktorá sa pod jej vedením posunula zo študentského spolku na výraznú občiansku platformu v Česku. Vniesla do nej energiu mladých a schopnosť otvárať témy, ktoré dnes formujú verejný priestor — slobodu, demokraciu, klimatickú zmenu či dezinformácie.V rozhovore hovoríme o tom, ako mladí premýšľajú o svete, prečo ich často podceňujeme, a prečo sa demokracia nezaobíde bez rituálov a spoločných príbehov. Dotýkame sa aj toho, aké je viesť organizáciu ako mladá žena, čeliť útokom či stereotypom a čo pre ňu znamená feminizmus.

Olga Rudnieva: Z traumy sa nerodí slabosť — práve v nej ľudia často objavia svoju superschopnosť

Ľudia, ktorí v dôsledku vojny prišli o končatinu alebo utrpeli inú ťažkú traumu, nie sú definovaní tým, čo stratili. Ich život pokračuje – inak, ale s obrovskou silou, odhodlaním a schopnosťou znovu si vybudovať bezpečie, vzťahy aj radosť. Riaditeľka ukrajinského Superhumans Center Olga Rudnieva hovorí o tom, čo všetko prežívajú ľudia, ktorých zasiahla ruská vojna proti Ukrajine, aké psychické aj fyzické dôsledky si nesú, a čo potrebujú, aby mohli žiť dôstojne a naplno. A rozpráva aj o sebe: prečo sa rozhodla venovať celý život pomoci druhým, čo ju naučili príbehy zranených detí, žien a mužov, a kde sama hľadá nádej v čase, keď jej krajina stále trpí.